Na Kysuciach sa nachádzajú viaceré prírodné skvosty

Vznik močarísk podmieňuje v Beskydách okrem nadpriemerného množstva zrážok geologické podložie, ktoré tvoria priepustné horniny ako pieskovce a sedimenty a nepriepustné mastné ílovcové vrstvy. „Práve ony dávajú vzniknúť mokradiam, pretože prakticky neprepúšťajú vodu do podložia a umožňujú zakladanie unikátnych biotopov, aké u nás nemajú konkurenciu. Jednak sa tu vzhľadom na ich biologicko - chemické zloženie zachovali tzv. glaciálne relikty, čiže živé organizmy z doby ľadovej, tiež tu žije bohatstvo fauny a flóry takmer z ničoho,“ informuje dobrovoľný ochranca prírody Jozef Marec.

Vzácnosťou je rosička okrúhlolistá

Na Kysuciach sa podľa jeho slov najviac mokraďových ekosystémov vyskytuje v oblasti južných svahov tzv. Zadných hôr, čiže výbežku Moravskosliezskych Beskýd, na južných svahoch Malého a Veľkého Polomu, Burkovho vrchu a Uhorskej.

„Je ich tam množstvo, od obrovských pramenísk napr. pod Muřinkovým vrchom, kde pramení Olešnianka, až po drobné plôšky pár štvorcových metrov, s niekoľkými jedincami napríklad rosičky okrúhlolistej. Všetky tieto podmáčané a nikdy nevysychajúce plochy(pokiaľ ich neodvodní človek) sú jednak zásobárňou vody, tiež miestom výskytu vzácnych rastlinných a živočíšnych druhov. A to i napriek tomu, že tieto biotopy patria k najchudobnejším na živiny.

„Základom našich mokradí je rašelinník, machorast, ktorý má schopnosť zvrchu rásť a zospodu odumierať, vytvárať síce chudobný, ale predsa len humus, či skôr rašelinu čím vytvára podmienky pre rast iných rastlín. Rašelinníky tvoria husté sviežozelené koberce na zamokrených lúkach, ale aj v lesoch a okolo potokov. Po tisícročia „fungujúce vrchoviská plné rašelinníka vytvorili také vrstvy rašeliny, že sa ju oplatí miestami ťažiť na priemyselné účely,“ vysvetľuje.

Práve pre nedostatok živín sú pre mokrade typické tzv. mäsožravé rastliny, ktoré nedostatok proteínov v podraste kompenzujú živočíšnou potravou. Príroda ich obdarila mechanizmami, ktorými chytajú usmrcujú a vyciciavajú drobný hmyz, ktorý padne do ich pascí. Patria sem na južných svahoch Beskýd dnes hojná rosička okrúhlolistá. Okrem toho dávajú v lete mokradiam typický vzhľad biele chumáčiky páperníka úzkolistého či husté porasty stromčekovitej prasličky lesnej. Klenotmi sú rôzne druhy našich orchideí vstavačovitých, kruštíka močiarneho a ďalších.

Všetky najvýznamnejšie mokrade typu vrchovísk a rašelinísk, podmáčaných lúk a močarísk s nálezmi vzácnych a chránených druhov sú v chotári dvoch obcí- Klokočova a Olešnej. Prírodná rezervácia Polková lúka v Klokočove má dokonca vysoký stupeň ochrany pre hojný výskyt rosičky okrúhlolistej a ďalších významných mokradných spoločenstiev. O niečo menšie, zato druhovo bohaté je rašelinisko U Zajacov, takisto v Klokočove.

Na Kysuciach rastie aj pupkovník obyčajný

Okrem Kysúc sa už iba na Záhorí vyskytuje zaujímavá rastlinka pupkovník obyčajný, s tanierovitým listom a centrálnou stopkou, ktorú prvý raz našiel na veľkom rašelinisku na Olešnej U Žubrinov. Rozsiahle rašelinisko – pramenisko Olešnianky s bohatým porastom jelše lepkavej je v lokalite Olešná Klin pod Muřinkovým vrchom. Okrem jelše rastie na podmáčaných plochách s obľubou smrek obyčajný. Desiatky drobných mokradí sú na južných svahoch Uhorskej a Malého Polomu. Oblasť na úpätí Veľkého Polomu v časti Padyšákovci v Čadci – Milošovej je taktiež bohatým náleziskom rosičky okrúhlolistej.

„Všetky mokrade - rašeliniská, vrchoviská, slatiny a ďalšie patria medzi najunikátnejšie biotopy Európy a zasluhujú oveľa vyššiu ochranu, než majú dnes. Druhovo cenné a bohaté, významne regulujú vodný režim krajiny a tým aj jej mikroklímu. Žiaľ, činnosťou človeka ich rapídne ubúda,“ dodáva Marec.