kým vedúcim Jozefom Smolkom.
Keď sa prenesiete do roku 1997, ako spomínate na vznik Kysuckého prameňa? Čo vás viedlo k jeho založeniu?
- Už v 60-tych rokoch klasické ľudové nástroje vytlačil nástup modernej elektronickej gitarovej hudby. Pociťoval som potrebu zachovať a obnoviť čistú ľudovú hudbu. Aj v jednej piesni sa spieva: „Čistá je voda u prameňa“, tak aj obnova a zachovanie hudby v podaní heligónky, ktorá v Oščadnici dominovala, ma viedlo k založeniu Kysuckého prameňa.
Cesta k súčasným úspechom bola určite náročná. Ktoré pokladáte za tie najväčšie?
- Každá cesta k úspechu je ťažká. Je za ňou veľa práce, odriekania a obetavosti, nech je to úspech v ktorejkoľvek oblasti, nielen v hudbe. Začiatky sú vždy ťažké. Aj Kysucký prameň musel začínať a odohrať veľa vystúpení, aby sa dostal do povedomia poslucháča a diváka. Ale keď sa niečo robí húževnato, dlho a svedomito, tak sa vždy - skôr či neskôr, úspechy dostavia. Najväčší je ten, že nás poslucháči majú radi, čoho dôkazom je to, že chodia v hojnom počte na naše vystúpenia. Koncertné sály sú vždy plné. Medzi významné úspechy patrí aj ocenenia z českého vydavateľstva, kde sme za naše siedme CD s názvom Dobrý večer frajarečka moja získali platinovú platňu za predaj 45 500 kusov. Ďalšie CD s názvom Mariánske piesne ocenilo zasa prvým miestom ako najpredávanejšieho CD v roku 2014 v Čechách i na Slovensku.
Čo podľa vás nesmie chýbať dobrému muzikantovi?
- Mal by mať v prvom rade muzikantské srdce. Ťažko sa o tom hovorí, lebo každý to srdce máme iné. Ale to muzikantské by malo byť skromné, citlivé, vie sa rozdávať pre iných, potešiť, rozosmiať, pohladiť, upokojiť, zahojiť bolesť. Každému dobrému muzikantovi by práve takéto nemalo chýbať.
Počas vášho pôsobenia v Kysuckom prameni ste objavili nejeden talent.
- Hovorí sa, že každá lúka každú jar prinesie vždy nové a krásne kvety. Aj u nás sa za tak dlhú dobu vystriedalo mnoho mladých, aj začínajúcich muzikantov. Väčšina z nich sa uchytila v hudobnej oblasti.
Aká je vaša predstava o ďalšom fungovaní vašej ľudovej hudby. Snívate ešte o niečom, čo by ste s ňou chceli dosiahnuť?
- Pokiaľ bude aké – také zdravie určite by som chcel, aby súbor pokračoval. Nikdy som ani len nesníval o tom, že by mohol dosiahnuť taký úspech. Ale je dobré stáť pevne nohami na zemi a nelietať v oblakoch, lebo namyslenosť a pýcha nesú so sebou aj pád. Skromnosť nikdy nikomu neublížila, takže je treba pozerať sa na svet triezvymi očami, mať sny a plány len také, čo sa dajú reálne dosiahnuť.
Prezraďte, ako sa dá dopracovať k takémuto úspechu, keďže faktom je, že v súčasnosti má divák a poslucháč možnosť veľkého výberu aj pri tomto hudobnom žánri.
- Ako som už spomínal, za každým úspechom je veľa námahy, ale aj málinko šťastia. Záleží na divákovi a poslucháčovi, čo si vyberie a ako to ocení. My sme radi, že ľudia si nás obľúbili, chodia na naše koncerty a oceňujú nás potleskom. Zaväzuje nás to k tomu, aby tie naše výkony boli ešte lepšie a naša námaha prinášala naďalej svoje ovocie.
Môžete spomenúť nejakú veselú historku, ktorú ste zažili počas koncertov, na ktorú radi spomínate?
- Spomínam si na jedno vystúpenie v Brezne, kde televízia natáčala koncert asi pred približne päťtisícovým obecenstvom. A ja, čo sa vždy deň vopred a svedomito pripravujem na každý koncert, som si zabudol krpce, opasok a aj klobúk. I keď diváci to prijali skandovaním „nevadí“ a aj potleskom, keď som to potom pozeral v televízore, mal som zmiešané pocity. Ale teraz, odstupom času, na to spomínam s úsmevom.
