KLOKOČOV. MAKOV. V Klokočove - Bílej 21. decembra 2007 symbolicky prepílili zástupcovia slovenskej a českej časti Euroregiónu Beskydy závory na hraničnom priechode. Ročne tadiaľto zo Slovenska prešlo na českú stranu okolo 629-tisíc osôb a do našej republiky zhruba 628-tisíc. Zaznamenali tam 421-tisíc vozidiel, okolo 210-tisíc zo Slovenska a okolo 210-tisíc z Česka. Kysučania odvtedy mohli začať prechádzať bez dokladov aj cez ďalšie hraničné priechody vo Svrčinovci, Makove, či Skalitom. Slovensko sa totiž stalo súčasťou schengenského priestoru. Skončili kontroly na hraničných priechodoch medzi štátmi EÚ.
Naďalej pália vatru priateľstva
„Klokočov leží v Turzovskej vrchovine medzi pohorím Javorníky a Moravsko – sliezskymi Beskydami v povodí riečky Predmieranka. Ku koncu minulého roka tu žilo 2 323 obyvateľov. Tým, že sme prihraničná obec, samotná hranica s ČR bola od nás pár kilometrov. Do roku 2007 delil český a slovenský národ hraničný priechod v Klokočove – Bílej. Veľa našich obyvateľov pracovalo v blízkych moravských mestách Frýdlant nad Ostravicí, Frýdek – Místek či Ostrava,“ hovorí starostka Veronika Haferová.
Ako ďalej vysvetľuje roky existujúca hranica medzi SR a ČR síce bránila voľnému pohybu ľudí, nezabránila však vytváraniu pevných priateľských väzieb a rozširovaniu rodinných vzťahov v rámci zmiešaných manželstiev.
Dôkazom dobrých vzťahov boli stretnutia Čechov a Slovákov na hraničnom pomedzí na Konečnej, kde sa pálila vatra česko – slovenskej vzájomnosti. Túto tradíciu obnovili v roku 2004. Obyvatelia prihraničných obcí Klokočov, Korňa, Bílá a Staré Hamry sa stretávajú dodnes a upevňujú vzájomné vzťahy zapálením vatry priateľstva.
„V roku 2007, keď sa symbolicky prepílila hraničná závora na priechode v Bílej, ľudí to odbremenilo od kontrol na colnici. Výhodou to bolo najmä pre tých, ktorí sa vracali unavení z práce a už nemuseli čakať na zdĺhavú kontrolu dokladov,“ dodáva starostka.
Colnica bola doslova utrpením
V Makove vznikol 1. januára 1993 prvý hraničný priechod pri chate Makov na medzinárodnej ceste I/18. Paradoxne, bolo to 9 kilometrov vo vnútrozemí od skutočnej československej hranice. Postavili tam dve unimobunky, ktoré slúžili až do roku 1995. Neskôr vybudovali dočasnú colnicu v časti Trojačka. Od roku 1996 začali s výstavbou spoločného slovensko-českého nákladného terminálu, pričom osobná colnica mala stáť pri Valašskom šenku, čo sa však už nestalo. Štát staval na Trojačke komplex pozostávajúci z 12 stavieb, s nákladom takmer 400 miliónov korún, väčšinu z nich odovzdali do užívania v rokoch 2001-2003. Po roku Slovensko vstúpilo do Európskej únie a colný režim v Makove sa skončil. Colnica bola utrpením najmä pre obyvateľov osady Trojačka, ktorí museli cez ňu prechádzať s dokladmi a legitimovať sa. Denne dochádzalo k paradoxným situáciám. Napríklad aj počas volieb, keď sa museli voliči idúci k volebným urnám v centre obce preukázať platnými cestovnými dokladmi. Rovnako to bolo pri ceste do obchodu či na poštu.
Pasy si museli vybaviť aj 80-ročné babky
Makov má v súčasnosti 1780 obyvateľov. „V našej obci bola prvá provizórna colnica postavená vo vnútrozemí, čo prinášalo ťažkosti obyvateľom, ktorí mali svoje nehnuteľnosti „za čiarou“. Vzájomne prepletené rodiny si museli zvykať na „novoty“, keďže pri návštevách na jednej či druhej strane bol potrebný cestovný pas. Aj 80-ročné babky ho museli mať, ak chceli navštíviť svojich najbližších - vnukov a deti. Samozrejme, platilo to aj opačne,“ hovorí starosta Makova Martin Pavlík.
V roku 2001 oficiálne otvorili hraničný priechod Makov – Bílá – Velké Karlovice, ktorý ale svojou polohou bol stále približne 7 km vo vnútrozemí, čo možno považovať za raritu. „Obyvatelia z časti Trojačka sa stretávali s absurditami, ktoré súviseli s pasovými a colnými kontrolami. Tie sa týkali aj detí, ktoré dochádzali do školy. Vykúpením pre nás bol vstup do EÚ a schengenského priestoru, kedy sa opäť umožnil voľný pohyb a v podstate sa všetko vrátilo do starých koľají ako pred rozdelením republík,“ vraví.
Pre Makov bolo takisto typické, že obyvatelia odchádzali za prácou na Ostravsko a Vsetínsko, kde si založili rodiny a usadili sa. „V podstate aj dnes naša obec ťaží zo svojej polohy. Ide napríklad o pracovné príležitosti v ČR. Odzrkadľuje sa to na relatívne nízkej nezamestnanosti v našej obci v rámci okresu Čadca,“ dodáva starosta.
