ročník.
Pochádzam z dediny a moja mama bola veľká rozprávačka. Nesmela chýbať na zabíjačke či driapaní peria. Vždy som sa za ňu hanbila a vravela som jej, aby s tým prestala, lebo sa jej každý smeje. No podedila som to po nej a história sa opakuje. Mňa zahriakuje moja dcéra, no už sa jej to začína páčiť, uviedla pre TASR.
Veľkú prevahu žien medzi súťažiacimi okorenila typicky veselou historkou zo života. Raz som bola v kostole a akýsi misionár to vysvetlil tak, že keby ženy toľko nerozprávali, narástli by im také jazyky, že by si ich museli obkrúcať za dedinami okolo stromov. Takže nám neostáva nič iné, iba si tie jazyky brúsiť, povedala Sládkovičová.
Porota mala neľahkú úlohu, lebo sme sledovali veľmi vyrovnané a kvalitné výkony. Mnohí súťažiaci sem chodia rok čo rok a vidieť na nich veľký posun v profesionalite. Veľmi nás teší, že naši ľudoví rozprávači na sebe neustále pracujú a zdokonaľujú sa, dodala riaditeľka Kysuckého kultúrneho strediska Silvia Petreková.
