KORŇA. Ropný prameň je raritou, ktorá láka do Korne množstvo zvedavcov. V roku 1984 ho vyhlásili za prírodnú pamiatku a je jediným zachovaným z niekoľkých ďalších menších výskytov povrchového výveru ropy v tejto oblasti. Ceny ropy sa neustále zvyšujú, a tak viacerí uvažujú nad tým, či sa nedajú využiť domáce zdroje. Prameň v tomto kúte Kysúc však zostáva naďalej len prírodnou raritou. Záujem zatiaľ oň majú akurát zvedavci. Aj toto leto prichádzajú k nemu turisti nielen zo Slovenska, ale i cudziny. „Nevyskytli sa žiadne nové skutočnosti ohľadom jeho využitia, ani obec s ním nemá do budúcna žiadne plány,“ informoval starosta obce Štefan Belko.
O ťažbu nie je záujem
Na Slovensku síce existuje domáca produkcia ropy, ide však o zanedbateľné množstvo v porovnaní s jej spotrebou. Predstavuje asi jedno percento. Nepokoje v krajinách, ktoré patria k svetovým dodávateľom ropy, tiež postupné znižovanie zásob, navodzujú otázku, ako sme na tom s domácimi zdrojmi.
„Ropa sa na Slovensko prepravuje prostredníctvom ropovodu Družba, dohodnuté množstvo je do 6 miliónov ton za rok pre hlavný zdroj nášho ropného priemyslu Slovnaft, ktorý ročne spracuje 5,3 – 6 miliónov ton,“ informuje hovorkyňa ministerstva hospodárstva Miriam Žiaková. Domáca ťažba ropy Naftou Bratislava predstavovala vlani 8 972 ton. „Ťažba uhľovodíkov na Slovensku bola a doposiaľ aj je sústredená do klasických ropo-plynonosných oblastí, akými sú neogénne sedimentárne panvy Západných Karpát (viedenská, dunajská a východoslovenská panva). Korniansky ropný prameň ako prirodzený výver ropy je naozaj iba významná geologická lokalita, nie je výhradným ložiskom v zmysle ustanovenia zákona o ochrane a využití nerastného bohatstva. Navyše, v celej oblasti nie je možné v zmysle rozhodnutia ministerstva životného prostredia podľa ustanovenia zákona o geologických prácach vykonávať ložiskový geologický prieskum na ropu a zemný plyn,“ hovorí Žiaková.
Zaktivizoval sa
V roku 2010 začal byť prameň v Korni, ktorý vyhlásili v roku 1984 za prírodnú pamiatku, znovu aktívny. Dokonca sa pokryl bližšie nešpecifikovanou látkou. Miestni sa obávali aktivácie podzemných plynov a výbuchu. Nič také sa však, našťastie, nestalo.
V minulosti uskutočnili v tejto obci niekoľko vrtov, no ťažba sa ukázala nerentabilná. Ropa na pozemku jedného z miestnych obyvateľov vyteká zo zeme, tečie asi stometrovým jarkom a opäť mizne v zemi. Táto oblasť nemá predpoklad na efektívnu ťažbu vzhľadom na ekonomickú náročnosť. Jediná slovenská rafinéria Slovnaft je schopná spracovať bezsírnu ropu primiešavaním k ruskej. Keďže však ide o veľmi malé množstvá, nepredstavuje významnú diverzifikačnú možnosť Slovenska. Ťažba v Korni je podľa odborníkov pre malé množstvo ekonomicky náročná a jej zavedenie by bolo vzhľadom na spomínané množstvo neefektívne.
Nič nebude ani z kúpeľov
V minulosti istí záujemcovia chceli postaviť v Korni kúpele. Podobné ako v Darkove v Karvinej na severnej Morave, kde plynom z podzemia vyhrievajú vodu. Využitie zdroja na Kysuciach formou kúpeľov sa javilo ako najefektívnejšie. Aj tento plán však stroskotal.
Výdatnosť prameňa mal na začiatku overiť prieskumný vrt. Urobila ho pre Slovenský plynárenský priemysel Nafta Gbely do hĺbky 1297 metrov. Pôvodne sa malo vŕtať až do 1500 metrov. Pre výskyt tekutých pieskov však nebolo možné pokračovať hlbšie. Vrt potvrdil prítomnosť vody s množstvom nerastných minerálov, bola však studená. Ohrievať by ju mohol plyn, ktorého zásoby tam takisto zistili. Išlo by však o investíciu s obrovskými nákladmi. Voda má údajne svojím minerálnym zložením predpoklady na liečebno-rehabilitačné účely. Sprievodný horľavý plyn sa dá separáciou oddeliť a môže sa využiť napríklad na ohriatie vyťaženej vody na kúpeľné účely či vykurovanie menších objektov. Keďže sa nenašlo využitie prieskumného vrtu ani v tejto oblasti, museli toto geologické dielo zlikvidovať.
Ropa vyviera na pozemku jedného z miestnych obyvateľov. Tečie zhruba stometrovým jarkom a potom opäť mizne v zemi. Návštevníci obdivujú prirodzený výver ľahkej ropy aj s občasnými výronmi samozapaľujúceho sa metánu. Podobný prírodný úkaz je údajne už len v Kostarike.
Stará povesť v Korni hovorí o pytliakovi, ktorý vraj do ropy zapadol, keď prenasledoval zver. Tak vraj ropný prameň objavili. Iný zdroj zo 17. storočia zasa prináša legendu, podľa ktorej v lesoch za Turzovkou vyvierala čierna voda, ktorú chodili piť čerti. Za druhej svetovej vojny miestni obyvatelia využívali ropu na svietenie. Spaľovaním však vznikal jedovatý zapáchajúci dym. Prameň vyhlásili za prírodnú pamiatku v roku 1984.
