Na vojnu nezabúdajú

Pedagogička, hudobníčka Irina Školníková žije v Čadci už 25 rokov. Jej vlasťou je však Rusko, kam sa rada vracia. Naposledy to bol Petrohrad. Nedávno sa na sociálnej sieti objavil status s otázkou, prečo vlastne Rusi s takou pompou oslavujú koniec vojny.

Aj keď v Čadci prežila už 25 rokov, dušou i srdcom je Ruska. Vraví, že Rusi majú stále hrôzy vojny v pamäti, aj preto tam na ne nezabúdajú. Oslavy nie sú len o oficialitách, ale aj slzách dojatia a spomienkach na tých, ktorých si táto hrozná doba vyžiadala ako obete.

„Je mi ľúto, že „Parad pobedy“ na počesť víťazstva nad fašizmom predstavujú v poslednej dobe média skôr ako prehliadku vojenskej techniky a demonštráciu nejakej sily alebo hrozby. História tejto slávnostnej prehliadky však siaha ešte do čias Petra Veľkého. Prvá, na počesť víťazstva nad Švédmi, sa konala 11. októbra 1702. Všetky prehliadky v 17. a 18. storočí boli v tých časoch v Petrohrade. Práve vtedy vznikla aj tradícia demonštrácie vojenskej techniky. Po roku 1918 sa konali 1. mája na počesť Medzinárodného dňa pracujúcich a 7. novembra zasa na počesť Veľkej októbrovej revolúcie. V súčasnosti sú obidve už minulosťou,“ vysvetľuje.

Z prehliadky išli priamo na vojnu

Z prehliadky 7. novembra 1941 vraj odchádzali vojaci priamo na front a 24. júna 1945 už oslavovali víťazstvo nad fašizmom. Zaujímavosťou je, že na oslavy Dňa víťazstva, čo sa týka vojenskej prehliadky, prišli v roku 2010 aj vojenské jednotky štátov antifašistickej koalície, vrátane USA, Francúzska, Anglicka, Ukrajiny, Poľska, Kazachstanu a ďalších.

„Tradičný program má niekoľko časti, prehliadka vojenskej techniky je len jednou z nich. Spomenúť treba pochod veteránov, aj keď v súčasnosti, pre ich vek, sú už väčšinou na tribúnach. Nechýba historická prehliadka, pochod mladých vojakov doteraz existujúcich vojenských častí, ktoré sa zúčastnili v bojoch a podobne. Je to predovšetkým o spomienkach na tých, ktorí sa nevrátili, prejav úcty ešte žijúcim veteránom a účastníkom tejto hroznej doby. Pre Rusov je to naozaj veľmi pamätný deň, nik sa vtedy nesnaží skryť slzy,“ hovorí.

Prezrádza, že ani pre ňu a jej rodinu nie je tento sviatok bezvýznamný. „Až nedávno sme sa dozvedeli, ako na západnom fronte zahynula 17-ročná sestra mojej babičky. Bolo to hneď v prvých dňoch. Doteraz je tam pochovaná. Stále počujem roztrasený hlas mojej mamy v telefóne: „Ira, našli našu Máriu...“. Prihlásila sa ako dobrovoľníčka, zatajila pravý vek a v prvých dňoch vojny padla pri obrane mostu.

Vo vojne bojoval tiež môj dedko, padli aj jeho súrodenci. Stále na nich spomíname. Obeťami však nie sú len tí, čo padli, tiež ich rodiny, ktoré museli doslova „vstať z popola" a naučiť sa žiť bez milovaných, vo veľmi ťažkých podmienkach,“ hovorí.

Aj keď sa na Urale, odkiaľ pochádza, nebojovalo, jej babička a jej sestry ťažko pracovali pre zásobovanie frontu. Toto obdobie sa podľa jej slov odrazilo na ich zdraví. Ako vraví, napriek tomu dokázali svojim deťom, ale aj vnúčatám zabezpečiť lepší život.

„Sviatkom víťazstva v Rusku žije každá rodina. Prarodičia, starí rodičia, starostlivo chránia pamiatku členov rodiny, ktorí sa stali obeťami. Či už priamo v boji, alebo zahynuli v koncentračnom tábore či inak. Aj v našej rodine chránime fotografie takýchto príbuzných. Preto je 9. máj predovšetkým dňom pamäti. Oslavy teda nekončia tradičnou prehliadkou na Červenom námestí, no pokračujú v rôznych mestách, miestach bojov, školách, rodinách a podobne,“ vraví Irina.

Tradícia osláv víťazstva nad fašizmom je doteraz pre Rusov veľmi silná. Nielen z hľadiska histórie, ale aj ľudského. Mnohí mladomanželia sa fotia pri hrobe neznámeho vojaka na znak úcty k svojím príbuzným, ale aj všetkým obetiam, ktoré sa zaslúžili o ich lepší život. Už niekoľko rokov fungujú v Petrohrade prehliadky „bezsmrtného polku", v ktorom pochodujú detí, vnukovia vojakov druhej svetovej vojny s ich fotografiami. „Takže, aj keď žijúcich vojnových veteránov je stále menej, ich štafetu v prehliadke víťazstva nad fašizmom nesú ďalej ich detí,“ dodáva.

Pôvodná Jantárová komnata zmizla

Rusku priniesla druhá svetová vojna nielen obete na životoch, Nemci zničili aj kus histórie tejto krajiny: „Doposiaľ sa nenašla ani známa Jantárová komnata z Jekaterinského paláca. Nemci ju vyviezli v čase svojho odchodu z tohto nádherného mesta. Komnatu daroval pruský kráľ Fridrich ruskému cárovi Petrovi Veľkému. Podľa nákresov a fotografií ju našťastie zreštaurovali a jej nádhernú repliku som mohla vidieť počas návštevy Petrohradu. V médiách sa rozprávalo o tom, že značnú časť viny na zničení pamiatok nesú samí Rusi, no nedávno získali historici priamo z Nemecka album fotografií, kde sa Nemci fotili na fóne zničených budov, vrátane paláca s ukoristenými historickými pamiatkami. Tento fotoalbum je odvtedy súčasťou trvalej expozície.“

Benátky severu

Tým, ktorí sa rozhodnú navštíviť Petrohrad – Benátky severu, odporúča Irina aj nočnú exkurziu s prehliadkou otvárania mostov. Niektoré z nich znovu vybudovali po vojne. Jej návšteva tohto mesta sa konala v období takzvaných „bielych nocí, preto je zážitok z pohľadu na nočné mesto o to vzácnejší a zaujímavejší.

„V Petrohrade som v rámci svojej dizertačnej práce navštívila niektoré materské školy, ktoré už prijali, ale aj naďalej prijímajú nad rámec odporúčaného počtu v triedach detí zo zóny vojenského konfliktu. Veľmi na mňa zapôsobilo dievčatko z Donecka. Mala som dojem, že bolo vďačné za možnosť pokračovať v detských zábavách a hrach, ktoré sa na čas stali pre ňu nedostupnými,“ vraví. Dodáva, že druhá svetová vojna sa síce skončila pred 70-timi rokmi, ale sú vojny, ktoré takisto ničia ľudské životy, ich dôstojnosť. Počet utečencov zo susednej Ukrajiny podľa jej slov len v Rusku presiahol 660-tisíc ľudí.