ČADCA. Kysuckí hubári, ktorí sú zvyknutí na plné koše, si zatiaľ na svoje neprišli. Netrpezlivo preto čakajú, čo prinesú Peter s Pavlom. V lesoch sa objavili už prvé exempláre. Kým agroturistika má v tomto regióne v čase krízy problémy, s „huboturistikou" je to oveľa lepšie. Kysučania zistili, že na hríboch sa dá niekedy lepšie zarobiť než u súkromníka, ktorého trápi platobná neschopnosť. Najviac predavačov býva už tradične na ceste tiahnucej sa Bystrickou dolinou, tiež na tej smerujúcej z Čadce do Žiliny - v oblasti Krásna nad Kysucou.
Najviac sa tešia z cudzincov
Aj keď ide o frekventovanú hlavnú cestu medzinárodného významu, po ktorej premávajú denne stovky kamiónov, predavači sedia pri kraji a ruky s plnými miskami vytŕčajú do cesty. Úrazu sa neobávajú, prioritou je získanie lukratívnych zákazníkov. Tými sú najmä zahraniční turisti. Predávajúcich najviac poteší, keď pri nich zastaví plný autobus.
Tešia sa aj zberačky čučoriedok
Po minulé roky dubáky vykupovali v obciach viaceré predajne. Niektoré mali za deň od predajcov aj okolo 100 kilogramov. Za prvú triedu, kde je podmienkou predpísaná výška aj šírka klobúčika, platili 2,60 eur za kilo, druhú triedu vykupovali po 1,30 eur. K predávajúcim patrili väčšinou deti. Tie sú maximálne šikovné. Niektoré za dve hodiny dokážu nazbierať aj vyše 20 kíl dubákov. Z obchodov tieto lesné plody odoberajú díleri, ktorí ich ďalej distribuujú do Rakúska a Talianska, kde je tento artikel pomerne drahý. Rovnako zvyknú obchody vykupovať aj čučoriedky. Aj títo zberači sa rovnako ako hubári tešia na „úlovky“, na ktorých tí šikovnejší dokážu celkom slušne zarobiť.
Autor: ih
