Prácu kysuckého drotára Juraja Šeríka mohli obdivovať návštevníci svetovej výstavy Expo v Miláne. Predstavil sa počas slovenského národného dňa 24. júna, ktorý otvoril prezident Andrej Kiska. Juraj predstavil Srdce pre Slovensko, ktoré spolu s ním v rokoch 2012 – 2013 tvorilo 1700 ľudí zo Slovenska, ale i cudzincov, ktorí našu krajinu navštívili a zúčastnili sa na rôznych podujatiach, kde Juraj srdce drôtoval. Tentokrát začal v Miláne pracovať na novom, ktoré nazval Jedno srdce – jeden svet/One heart - one world. Zapojil do „práce“ aj Japoncov, Rusov, Číňanov, Talianov, Laosanov, Litovcov či Slovákov žijúcich v Taliansku. Pridal sa tiež prezident Kiska.
Prezident sľub dodržal
„Povedal som mu, že ako správny slovensky prezident by mal vedieť aj drôtovať. Prisľúbil, že po oficialitách sa ešte pristaví a slovo dodržal. Na Expo sme prišli celému svetu predstaviť unikátne remeslo - drotárstvo. Mojou úlohou bolo robiť ukážky. No povedal som si, že najväčším zážitkom pre návštevníkov bude, ak si sami vyskúšajú niečo udrôtovať,“ hovorí Šerík. Tak sa vlastne zrodila myšlienka začať nové srdce.
Samotný základ rozpracoval ešte doma a na Expe pokračoval. „Ako prvý udrôtoval symbolicky zopár očiek prezident Kiska, potom prišli na rad ďalší. Každý účastník sa následne zapísal do pripraveného pamätného listu a na pamiatku dostal malé drôtené srdiečko. „Úprimná radosť z tohto darčeka, pevný stisk ruky a úsmev na tvári bola tou najväčšou odmenou. Nemuseli sme pritom hovoriť spoločným jazykom. Práve o to ide - spojiť ľudí z celého sveta a vytvoriť symbolicky jedno srdce pre jeden svet.
V drôtovaní budeme pokračovať už o necelý mesiac, keď na Expo pôjdeme opätovne, tentokrát prezentovať Žilinský kraj - naše tradície, gastronómiu, prírodné krásy. Ale taktiež vyrozprávať príbeh môjho pradedka, ktorý práve tu v Taliansku na svetovej výstave v Ríme 1911 získal najvyššie ocenenie - zlatú medailu Gran Premio za svoje drotárske výrobky. Je tomu presne 104 rokov,“ hovorí Juraj.
Aké bude veľké zatiaľ majster netuší
Momentálne má srdce priemer asi 15 centimetrov. Do akej veľkosti sa ho podarí udrôtovať, zatiaľ majster drotár nevie. „Práca ide veľmi pomaly, očko po očku, každému musím vysvetliť, čo od neho vlastne chcem. Musím mu ukázať techniku drôtovania, skontrolovať či to robí správne. Zažívame pritom aj veľa úsmevných okamihov. Fotíme sa spoločne aj pri našom Srdci pre Slovensko, ktoré bude v Miláne na Expe vystavené v slovenskom pavilóne až do nášho odchodu 27.jula,“ vraví.
Kde skončí nové srdce nevedno. „Možno ho darujeme tam, kde by mohlo pomôcť druhým, prípadne ak by chceli druhí pomôcť nám – vydražíme ho a peniažky použijeme na záchranu rodného domu J.Holánika Bakeľa v Dlhom Poli. Už siedmy rok sa ho snažím zrekonštruovať a neskôr tam vytvoriť drotársku dielňu a pamätnú izbu, aby sme sa mohli prezentovať pred celým svetom, ktorému máme čo ukázať,“ dodáva.
Juraj Šerík používa pri práci mosadzný drôt rôznych hrúbok. Využíva techniku typickú pre Holánikovsko – Šeríkovský rod. Výrobou Srdca pre Slovensko chcel vzdať hold všetkým drotárom, ktorí v minulosti odchádzali za prácou do celého sveta a taktiež si uctiť svojho pradeda.
Pradeda za precíznu prácu ocenil celý svet
Na Jurajovi sa podpísal fortieľ jeho predkov. Jeho pradedo Jozef Holánik-Bakeľ mal ešte za prvej republiky vo Varšave dielňu, v ktorej pracovalo tridsať ľudí. Vyrábal bežné veci do domácnosti ako habarky a svietniky. Zlomila ho však hospodárska kríza. Keď sa vrátil na Slovensko, vymyslel novú techniku a začal vyrábať šperkovnice a ozdobné veci. V Budatínskom zámku pri Žiline je nainštalovaná jeho stála expozícia. Keďže nemal v remesle nasledovníka, jeho zať musel predtým, ako mu dal svoju dievku za ženu, zložiť drotárske skúšky. Juraj má byť na čo hrdý. Jeho pradeda za jeho krásnu a precíznu prácu ocenil celý svet. Aj v roku 1911 na už spomínanej svetovej výstave v Ríme získal najvyššie ocenenie Gran premio.
Pri drôtovaní pomohol aj prezident Kiska. FOTO: ARCHÍV JURAJA ŠERÍKA
Mnohí sa s majstrom drotárom chceli odfotografovať. FOTO: ARCHÍV JURAJA ŠERÍKA
Juraj predviedol svoj fortieľ. FOTO: ARCHÍV JURAJA ŠERÍKA