Slávnu babettu vyvážali v čase jej slávy až do osemdesiatich krajín sveta. Medzi jej kvality patrilo to, že nebola ťažká, nestála veľa peňazí, pritom jej dizajn bol výnimočný a mali ju radi muži aj ženy. Keď Jiří Suchý písal o malej Babette, ktorá išla do sveta, rozhodne nemal na mysli tú, ktorá vyšla zo slovenských Považských strojární. Pieseň totiž uzrela svetlo sveta okolo roku 1966, no svojský „dvojkolesový tátoš“ sa podľa historických záznamov začal vyvíjať o dva roky neskôr. A za ďalšie dva už mohol brúsiť cesty – necesty. Na tie sa rozhodla v sobotu 20. júna vydať partia nadšencov, ktorá prešla okrem iných aj kysuckým regiónom.
„Vybrali sme sa na túto cestu v trojici. Tvorili ju 20-ročná Anna Kohútová z Veľkej Čiernej, 21-ročný Tomáš Fajer z Trnavy, ktorí sú obidvaja študentmi a ja, ktorý už pracujem. Išlo o trip okolo celého Slovenska. Zaujímavosťou bolo, že sme sa rozhodli túto trasu prejsť na babette a korade, známych mopedoch z Považských strojární. Naša cestovná rýchlosť bola 28-32 km/h, čo znamenalo denne si odsedieť dlhé hodiny v nie príliš pohodlných sedlách,“ hovorí autor myšlienky, 28-ročný Ján Hodoník zo Štiavnika.
Ako prekvapili poľovníka
Museli sa vraj zbaliť veľmi úsporne. Zobrali si iba dôležité veci na opravu strojov a základné oblečenie. „Vydali sme sa v spomínanú sobotu z Považskej Bystrice smerom na Bytču, Turzovku, Čadcu, Starú Bystricu a odtiaľ na Oravu do Námestova. Stále sme utekali pred dažďom, ktorý nás doháňal. Pokračovali sme cez Zuberec a Huty až do Liptovskej Sielnice. Ďalší deň sme urobili trasu cez Liptovský Mikuláš, Tatry, Lendak, Maguru až do Červeného Kláštora. Odtiaľ sme potiahli do Bardejova, kde nás v noci našiel pod horou prekvapený poľovník, ktorý nechcel uveriť tomu, že ideme na babettach okolo Slovenska,“ spomína Hodoník.
Na Ukrajine prišli o výfuk
Takto plynuli ďalšie dni, počas ktorých najazdili 1744 kilometrov. Navštívili 5 okolitých krajín, okrem toho prešli po obvode celé Slovensko. „Veľmi zaujímavá bola Ukrajina, kde sa nám utrhol výfuk na tamojších zlých cestách. Do dvoch hodín nám ho núdzovo opravil zručný majster Vasil. Nebolo nám jedno, keď nás nechceli pustiť na Slovensko cez dva štátne priechody. A to práve pre naše mopedy. Tretí pokus sa nám ale vydaril. Domov sme dorazili večer 27.júna,“ spomína.
Mopedy celu cestu zvládli bez vážnejších porúch. Problém na ceste mali iba s vypálenými žiarovkami, defektom, odtrhnutým výfukom, pokazeným stojanom a dvomi nefunkčnými tachometrami. Po ceste spálili približne 35 litrov paliva na jeden moped, spánku venovali väčšinou len päť hodín.
Vodiči im na cestách fandili, trúbili na pozdrav
„Tento trip nám pomohol spoznať rôzne kúty Slovenska v celej ich kráse. Chceli by sme sa poďakovať zhovievavým vodičom, takisto všetkým, ktorí zdvihli ruku, či na podporu zatrúbili. Veľké poďakovanie patrí aj rodine a známym, ktorí na nás celý čas mysleli. Takisto patrí vďaka kamarátovi Mirovi z Rožňavy, ktorý nás v zlom počasí prichýlil v penzióne, tiež chalanom zo Sobraniec, ktorí nám odborne opravili utrhnutý výfuk. Veľmi nám pomohli aj naši sponzori,“ vraví Hodoník.
Na mopedoch začali s priateľkou Annou Máriou jazdiť doma po okolí a zapáčilo sa im to. Preto sa rozhodli aj pre výlety. Potom sa spoznali s Tomášom a skrsla myšlienka podniknúť akciu Slovensko kolom dokola. „Krédo, ktorého sme sa držali bolo: „Cesta je cieľ". Na mopede si človek viac vychutná okolie a jednotlivé časti Slovenska, keďže ide o pomalú jazdu. Nakoniec sme sa šťastne vrátili. Čo na záver? Že na túto jazdu tak skoro nezabudneme a budeme na ňu určite dlho spomínať,“ dodáva.
