Sobota, 21. apríl, 2018 | Meniny má Ervín
Pridajte si svoje mesto

Slovenky, ktorým do života vstúpil islam

Jedna ho dobrovoľne prijala. Druhá žije roky s moslimom. Tretia pôsobí v komunite sv. Egídia, ktorá organizuje spoločné modlitby s moslimami a za svoju najlepšie priateľku považuje moslimku. Štvrtá pracovala v nebezpečných oblastiach Blízkeho východu.

Chlapec v utečeneckom tábore na Blízkom východe. Jeho otec bojoval ako vojak proti radikálom z ISIL. Zabili ho. Teraz nosí uniformu, ktorú obliekal aj jeho otec.(Zdroj: PRACOVNÍČKA UTEČENECKÉHO TÁBORA)

Veľa ľudí si pod slovom „islam“ automaticky predstaví jeho temnejšiu, radikálnejšiu stránku: Islamský štát, fanatických mužov so zbraňami v ruke, samovražedné, bombové útoky, popravy.

Tieto ženy s ním spája ale oveľa viac ako je večerné pozeranie správ a ich pohľady naň sú diametrálne odlišné. Ponúkajú celkom iný, opačný pohľad na túto vieru i ľudí, ktorí sa k nej hlásia.

Dve nás požiadali, aby ich mená neboli zverejnené, kvôli bezpečnosti. Jedna z nich sa už teraz stretáva so slovnými útokmi. Má deti a rozhodne nechce na seba pútať pozornosť.

Článok pokračuje pod video reklamou

Stala sa moslimkou

Pochádza zo Slovenska. Bola pokrstená. V škole chodila na náboženstvo. Veriacou kresťankou však nikdy nebola a ako sama hovorí, keby mohla ako malá hovoriť, ani by sa ňou nestala. Neskôr začala hľadať nejaké informácie o islame. Len tak, nezáväzne. Jediné informácie, ktoré o ňom dovtedy mala, boli prostredníctvom médií, kde boli samé negatíva. Prečítala Korán i nejaké Hadísy. Neskôr sa z vlastného presvedčenia rozhodla dobrovoľne konvertovať a dnes žije v Čechách už ako moslimka.

Na otázku, či sa stretáva so xenofóbiou, prípadne urážkami na ulici, odpovedala: „Zo začiatku som problémy nemala. Nosila som šatku. Dokonca, niektorí starší ľudia sa zastavovali a povedali mi, ako mi pasuje. Pýtali sa ma, či mi nie je v tom teplo a či jem bravčové mäso. S každým, kto ma osloví, sa snažím slušne komunikovať. Podľa islamu máme s každým vychádzať dobre a s láskou. Teraz sa už cítim i obťažovaná. Divné pohľady. Často počujem, ako ma ľudia urážajú. Bezdôvodne. Taktiež neurážam ľudí na ulici, idem si svojou cestou, tak nechápem, prečo to robia oni.

Čo sa týka môjho života, tak málinko o tom. Predtým som bola s partnerom, s ktorým mám aj deti, ale nevydržalo to dlho. Síce pracoval, snažil sa, ale neskôr to išlo dole vodou. Začal brať drogy. Kolovalo u nás domáce násilie. Bil mňa aj deti. Ostala som sama. Mám skúsenosť i s centrom pre ženy. Taktiež tam mali problémy s manželmi. Mnohé boli týrané. Poviem vám, takých žien nie je málo. Dovolím si tvrdiť, že každá tretia žena je bitá. Každopádne, zvládla som to. Neskôr, už po konvertovaní, som spoznala svojho manžela. Je z Egypta a pracuje v Saudskej Arábii. Poznali sme sa asi rok a pol, keď sme sa vzali. Brala som do úvahy i to, ako sa bude chovať k mojím deťom, ktoré nie sú jeho, ale prijal ich normálne a stará sa o nás dobre.“

Na otázku, že mnohí si myslia, že postavenie ženy v manželstve s moslimom je podradnejšie, odpovedá:„Nie je to pravda. Muž sa má o manželku i deti starať. Nechápem, prečo si ľudia myslia, že žena neznamená pre moslima nič. Ja by som skôr povedala, že tu v Čechách žena neznamená nič. Ženy sa musia starať o deti, prať, žehliť, nakupovať a chlap sedí v krčme. V islame toto nie je. Samozrejme, niekedy sa môžeme dopočuť, že tamten moslim zbil ženu alebo tamten moslim urobil to a to, ale tu sa to môže stať tiež alebo nie? Denne počujeme z médií, ako muž znásilnil ženu, dobil alebo množstvo iných vecí, z ktorých behá mráz po chrbte. To nie je o islame, ale o povahe človeka. Moje manželstvo je také, aké som si vždy predstavovala. Doposiaľ sme neriešili žiadny problém. Rodina je taktiež skvelá. Sú to veľmi veriaci ľudia. Veľmi milí. Nemala som nikdy problém. Je to tam iné ako tu. Kresťania vychádzajú s moslimami a moslimovia s kresťanmi. Tu keď vyjdem so šatkou na hlave, tak už je oheň na streche a už majú ľudia blbé reči.“Hovorí aj o tom, či nosia šatky všetky moslimky a či je to povinné.

„Zbožná moslimka má svoje zahalenie (hidžáb) rada a považuje to za súčasť svoje identity. Je to i tradícia. Jej voľba. Všetky to nenosia. Je to skôr na viere, akú ju majú silnú a ako to cítia oni. Poznám pár žien, ktoré zahalené nie sú, ale žijú normálne ako moslimky.“

Vidíme v správach zábery ISIL, popravy novinárov, útoky radikálov v Keni... a z toho si mnohí robia obraz o približne 1,5 miliarde ľuďoch, ktorí vyznávajú islam. A aký má ona postoj k tejto radikálnej stránke islamu?

„To má od normálneho islamu veľmi ďaleko. Islam neprikazuje rezať hlavy alebo ukrižovať druhých. Toto v sunitskom islame nie je. Moslimovia si na mnohých miestach žijú normálne s kresťanmi a nevidím dôvod to vidieť inak.“

K tomu nám žena ukazuje fotografie kostolov z moslimských krajín. Na jednej je kresťanská bazilika z Alžírska, kde je nápis na stene: „Panna Mária z Afriky, oroduj za nás i za moslimov.“„Prajem si, aby sa ľudstvo aspoň trochu zmenilo a žili sme na Zemi normálne, ako ľudia.“

Môj priateľ nemá problém umyť riad, upratať, vyprať i vyžehliť

Pred dvomi rokmi odcestovala Silvia Kotorova na letnú brigádu do Turecka. Hneď v prvý deň spoznala svojho terajšieho priateľa. Dnes žijú spolu na Slovensku.

„Môj priateľ je moslim. Ja nevyznávam žiadne náboženstvo, napriek tomu sme šťastní. Rozhodne ma netlačí do islamu. Podľa Koránu sa do viery nútiť nedá. Človek sa musí rozhodnúť z vlastného presvedčenia. O moslimských mužoch sa toho hovorí veľa, ale len málo čo je pravda. Teda, môžem hovoriť len základe vlastných skúseností. V našom vzťahu rozhodujeme o všetkom spoločne, o dôležitých veciach i maličkostiach. Rozhodne nemám žiadny pocit slúžky. Môj priateľ nemá problém umyť riad, upratať, vyprať i vyžehliť.

Ľudia, ktorí sa negatívne vyjadrujú k moslimom a k islamu celkovo, vedia podľa môjho názoru o ňom len veľmi málo alebo vôbec nič.“ A ako ju prijala jeho rodina?

„Keď im priateľ povedal, že som Európanka, boli najprv zaskočení a nebolo im to príliš po vôli. Hlavne preto, že na juhu Turecka, kde je dovolenková oblasť, sa Európanky správajú ako odtrhnuté z reťaze. No po prvom stretnutí mi jeho mamina povedala, že Európania a moslimovia máme o sebe navzájom veľmi skreslené predstavy. S rodičmi svojho priateľa a vôbec s celou rodinou vychádzam výborne. Podporujú nás a nemajú žiadne výhrady k môjmu pôvodu. Poďakovali mi, že robím ich syna šťastným a to je jediné, na čom záleží.“

Predstavitelia kresťanstva a islamu na spoločnej modlitbe

Ivana Nováková pracuje s komunitou sv. Egídia, ktorá sa venuje bezdomovcom, osobám so zdravotným postihnutím, deťom z detských domovoch, starším, osamelým ľuďom i utečencom.

Ich ďalšou dôležitou úlohou je snaha o mier. „Komunita sv. Egídia sa snaží o ekumenické dialógy a v mnohých krajinách vedie školu mieru.“ Slovenská komunita spoločne s českou organizuje každoročne takúto školu v Albánsku, v rómskej osade nad mestom Pogradec. Rodiny tu žijú i s 30 € na mesiac. „Škola mieru“ trvá jeden týždeň. Pomocou tvorivých aktivít sa snažia deťom odovzdať myšlienky priateľstva a solidarity. V jednej lavici sa ocitnú deti z osady s deťmi zo sídliska. Komunita taktiež organizuje stretnutia predstaviteľov rôznych náboženstiev pri spoločnom dialógu a medzináboženskej modlitbe za mier.

„Túto jeseň pôjdeme na ekumenickú modlitbu za mier do Albánska, kde budú zástupcovia asi všetkých náboženstiev, samozrejme, aj moslimovia,“ informuje nás o najbližšom stretnutí dobrovoľníčka Ivana.

Nepáči sa jej myslenie a xenofóbia Slovákov. Taktiež, aj podľa nej majú na tom podiel viny médiá so svojimi selektívnymi správami. „Slováci nie sú len xenofóbni, ale aj homofóbni a mnohými inými fóbiami trpiaci ľudia.“

Spolu s priateľkou minulý rok precestovala Španielsko. „Emina je moslimka z Chorvátska. Je to jedna z krajín, kde ľudia vychádzajú medzi sebou nezávisle od náboženstva (V Chorvátsku, ktoré má o vyše milión obyvateľov menej ako Slovensko, žije cez 60 000 moslimov). Nemali sme ani jeden spor o náboženstve. Každá z nás sa modlila ako chcela. Pozeráme sa na veci, čo nás spájajú, nie na tie, ktoré rozdeľujú. Je to jedna z mojich najlepších priateliek.“

Pracovala v Jordánsku, v najnebezpečnejšej provincii Iraku i v Bagdade

Dobrovoľne pomáhať sa rozhodla i ďalšia Slovenka. „Pracovala som v Agentúre OSN pre utečencov, v dvoch fázach, štyri mesiace na dobrovoľníckej, neplatenej pozícii, a neskôr mesiac na platenej ako riadny zamestnanec. Najprv som pracovala v Jordánsku v obrovskom utečeneckom tábore Zaatari, kde sa tlačí vyše 80 000 utečencov. Na začiatku ich tam bolo vyše 140 000. Potom som bola vyslaná do provincie Anbar v Iraku, čo je najnebezpečnejšia provincia Iraku, ktorú ovláda ISIS. Nakoniec, teraz celý jún, v tábore Camp Liberty v Bagdade, čo je bývalá americká vojenská základňa z čias vojny v Iraku, ale dnes slúži ako útočisko pre Iračanov utekajúcich pred ISIS z provincie Anbar.“

Hovorí aj o tom, akú prácu tam vykonávala:„Mojou úlohou bolo prostredníctvom rozhovorov s utečencami o ich hrôzostrašných zážitkoch vyhodnotiť, či sú alebo nie sú z právneho hľadiska utečenci a teda či majú nárok na umiestnenie v tábore. Okrem tohto som samozrejme robila čokoľvek, s čím bolo práve treba pomôcť, ako napr. rozdávanie jedla utečencom. V provincii Anbar som bola ako terénna humanitárna pracovníčka.

Medzi utečencami sme mali Kurdov, Iračanov aj kresťanov zo Sýrie. My sme nevedeli, kto je akého náboženstva. Nemali svoje náboženstvo napísané na čele. Všetci boli rovnakí. Boli rovnako zúfalí a rovnako vystrašení. Neustále sa nás dookola pýtali tie isté otázky: Prečo svet nezastaví vojnu v Sýrii? Prečo svet predstiera, že neexistujeme? Kedy sa budeme môcť vrátiť domov? Malé deti sa nás pýtali, kedy sa budú môcť vrátiť do školy. Nevedeli sme im odpovedať ani na jednu z ich otázok. Moji kolegovia v tábore boli väčšinou Jordánčania, ale aj Európania a jedna Američanka. Jordánčania sa na všetkých utečencov pozerali ako na svoju vlastnú rodinu a každého jedného z nich oslovovali brat a sestra. Obrovská solidarita, súcit, súdržnosť a ochota pomáhať je niečo, čo je pre ľudí z moslimských krajín charakteristické.“

Z diskusii, ktoré teraz pred i po proteste v Bratislave zaplavovali internet, sa dalo odpozorovať, že ich viacero ľudí vidí ako násilníckych a nebezpečných. Čo si o tom myslí?

„Myslím, že Slováci, ktorí odsudzujú moslimov a islam, majú v skutočnosti iba strach z nepoznaného. Jednoducho len nemajú dostatok pravdivých, úplných, objektívnych informácii a osobných skúseností. Som presvedčená, že ak by ľudia v Európe investovali čo i len trochu času do štúdia spôsobu života moslimov, ich kultúry a pilierov islamu, zistili by, že s nimi máme oveľa viac spoločného, než odlišného.“


  1. VIDEO: Vážna dopravná nehoda v okrese KNM! Video 4 282
  2. Na Semeteši si pripomenú najväčšiu tragédiu na Kysuciach Foto 677
  3. Kysučania chcú späť stanicu rýchlej lekárskej pomoci! Video 130
  4. Pacienti z Kysúc transportmi do okolitých nemocníc trpia 126
  5. Ďalšia modernizácia železničnej trate z Krásna nad Kysucou je v nedohľadne 126
  6. Odfotil aj Hamšíka či Plačkovú! Kuljovský mapuje dianie v regióne už desať rokov Foto 61
  7. Mesiac marec v znamení krásy recitovaného slova Foto 51
  8. Kysuce poznajú najväčší talent Foto 45
  9. Kam za futbalom 44
  10. Pozývajú na canicrossové závody 34

Najčítanejšie správy

Kysuce

VIDEO: Vážna dopravná nehoda v okrese KNM!

Leteckí záchranári zo Žiliny leteli v piatok dopoludnia na pomoc zraneným pri hromadnej dopravnej nehode medzi obcami Povina a Radoľa.

Na Semeteši si pripomenú najväčšiu tragédiu na Kysuciach

Obyvatelia Vysokej nad Kysucou na tragický dátum - 20. apríl 1945 nezabúdajú. V časti Semeteš pred 73 rokmi „vlasovci“ nemilosrdne zavraždili 21 nevinných ľudí. Boli medzi nimi aj šestnásťroční chlapci.

Kysučania chcú späť stanicu rýchlej lekárskej pomoci!

Takmer desaťtisíc Kysučanov podpísalo petíciu za zachovanie stanice rýchlej lekárskej pomoci. Starostovia dolných Kysúc plánujú odovzdať petičné hárky ministerke zdravotníctva.

Pacienti z Kysúc transportmi do okolitých nemocníc trpia

Ministerstvo zdravotníctva už vyhlásilo verejnú súťaž a tak je možné, že trápeniu pacientov z Kysúc, ktorí potrebujú magnetickú rezonanciu, by mohol byť koniec. V súčasnosti musia za vyšetrením cestovať do okolitých miest.

Ďalšia modernizácia železničnej trate z Krásna nad Kysucou je v nedohľadne

S modernizáciou železničnej trate z Krásna nad Kysucou smerom k štátnej hranici s ČR sa malo začať ešte v roku 2016. Práce však nezačali. Ministerstvo dopravy potvrdilo, že je problém s financiami.

Blízke regióny

Turistov aj cyklistov vykázali z Jánskej doliny

Od minulého týždňa majú peší a cyklisti zakázaný vstup do jednej z najnavštevovanejších slovenských dolín. Dôvodom je ťažba kalamitného dreva.

Za mŕtvych kamarátov zapália sviečku

Tragická dopravná nehoda, pri ktorej nedávno zomreli dvaja Ružomberčania, zasiahla množstvo ľudí.

Neperú, nevaria, svietia baterkou. V nových mestských bytoch nemajú elektrinu

Ľudia dostali začiatkom apríla kľúče od nájomných bytov. Nemajú však elektrinu a ešte si na ňu počkajú. Sprchujú sa pri sviečke alebo baterke, variť, prať, zapnúť chladničku nemôžu. Na niečo sa vraj zabudlo.

Delegátov Jednoty chránila „esbéeska“, schvaľovali stanovy, čo nebolo v pozvánke

Rokovanie delegátov COOP Jednota, spotrebné družstvo v Martine chránila v preminulom týždni „esbéeska“. Dôvodom mala byť stopka pre účasť tých delegátov, ktorí chceli protestovať proti úprave stanov.

Ukoristil lietadlo, neskôr zahynul. Nezabúdajú

Viacerí netušia, že z Led. Rovní pochádza vojnový hrdina.

Všetky správy

Zomrel švédsky hudobník Tim Bergling, známy ako DJ Avicii

Hudobník zomrel v Ománe vo veku 28 rokov.

Utiahnutý chlapec na pódiách trpel. Avicii nebol stvorený pre slávu

Po spolupráci s Madonnou mal dojem, že ju sklamal.

Copperfielda donútili na súde odhaliť slávny trik

Pri jednej zo šou slávneho iluzionistu sa zranil vybraný divák. Už roky sa s ním ťahá po súdoch.

Maxim ako číslo vo vražednej štatistike

Maxim Borodin ako prvý potvrdil smrť stoviek Rusov pri útoku amerických vojsk v Sýrii.

Trenčín odmietol dať titul Banskej Bystrici na domácom ľade

Dukla nastrieľala v piatom zápase finálovej série obhajcovi titulu šesť gólov.