V Číne príjmu dieťa do prvej triedy základnej školy ak do 31.augusta dosiahne vek 6 rokov. Ak sa už narodí v septembri, môže chodiť do tzv. prípravky.
„Základná škola trvá 6 rokov, v niektorých oblastiach iba 5, štúdium končí skúškami. Čínske deti sa na „základke“ učia čítať, písať, počítať, v niektorých školách sa dokonca vyučuje anglický jazyk. Všetci žiaci povinne postupujú do tzv. nižšej strednej školy, ktorá trvá 3 roky a takisto končí skúškou. Z anglického jazyka, čínštiny, matematiky a ďalších predmetov, napríklad chémie či fyziky. Ak bol študent úspešný, postúpi na vyššiu strednú školu. Ďalšia časť študentov môže ísť študovať na stredné odborné, alebo učňovské školy. Tieto formy štúdia plne hradí štát a sú povinné,“ hovorí slovenský veľvyslanec v Číne, rodák z Kysúc, František Dlhopolček.
Vysvetľuje, že vyššiu strednú školu si musí platiť každý sám, trvá tri roky a končí skúškou z čínštiny, matematiky a cudzieho jazyka: „Uplatňuje sa bodovací systém. Univerzity si stanovujú najnižší počet bodov pre prijatie na vysokoškolské štúdium, ktoré trvá 4 roky a každý si ho hradí sám.“
Do školy chodia v uniformách aj stredoškoláci
Deti na základnej a strednej škole chodia do školy v uniformách. Majú zimné a letné prázdniny. Tie druhé trvajú od júna do augusta. „Populárne je cez leto poslať deti na rôzne kurzy, napríklad počítačový, jazykový, hudobný či športový. Populárne je štúdium tvorby počítačových hier,“ vraví veľvyslanec.
Podľa jeho slov je len málo príležitostí navštíviť tamojšiu školu. „Veľvyslanectvo organizuje v máji tzv. deň otvorených dverí, pozývame školy, zvyčajne chodia celé triedy. Žiaci sú vždy v uniformách a poslúchajú svojich učiteľov na slovo. Dievčatá napríklad nesmú mať dlhé vlasy. Po vyučovaní majú deti možnosť rôznych aktivít. Dostávajú obed, ktorý si každý hradí sám. Mal som možnosť navštíviť základnú školu na Farme čínsko-česko-slovenského priateľstva, ktorá sa volá slovenská škola, pričom slovenčina sa tam nevyučuje,“ hovorí. Pokračuje, že okrem tej „našej“ je tam aj česká škola, kde sa takisto čeština neučí. „Triedy sú vybavené veľmi jednoducho, ale nechýbajú ani také s modernými počítačmi. Vládne tam disciplína a je tam veľmi čisto. Nakoľko školu postavili pred 50 rokmi, vedenie farmy sa rozhodlo postaviť novú. Pozvali ma položiť základný kameň. Škola bude moderná a výstavba sa ukončí v roku 2016, v tomto roku ju dajú do plnej prevádzky,“ vraví.
Vzťahy poznačil nedostatok potravín
Slovensko má s Čínou veľmi dobre vzťahy. Z histórie možno upriamiť pozornosť na 50-roky, kedy bol v Číne nedostatok potravín. „Vtedajšia československá vláda sa rozhodla pre technickú pomoc v podobe poľnohospodárskych strojov. Čínske najvyššie vedenie rozhodlo, že pomoc sa nebude drobiť, ale celá pôjde na farmu, ktorá leží približne 250 kilometrov od Pekingu. Dostala názov Farma čínsko-česko-slovenského priateľstva a obhospodaruje približne 250 štvorcových kilometrov. V rámci pomoci vyslali aj československých odborníkov z oblasti poľnohospodárstva. Farma prežila najťažšie obdobia, rozvíjala sa a udržiavala styky s Československom, dnes s Českom a Slovenskom. V súčasnosti má viac ako 50-tisíc obyvateľov a keďže sa na jej území našla nafta, darí sa jej, aj keď poľnohospodárstvo už nie je dominantné,“ vysvetľuje veľvyslanec.
Prednosť nedáva žiadnej krajine
František Dlhopolček precestoval mnohé krajiny, no jednoznačnú odpoveď, kde sa mu páčilo najviac, dať nevie. „Páčilo sa mi všade. Každá krajina má svoje pozitíva, ako aj negatíva, čo však nie je podstatné. Mojím poslaním je rozvíjať vzťahy s krajinou, do ktorej ma pracovne vyslali. A pozitívny vzťah k tejto krajine, poznanie jej ľudí, histórie, zvykov je základom úspechu,“ dodáva.
Čína podľa jeho slov historicky prežila všetky ostatné ríše. Dnes je to krajina, ktorá sa dynamicky rozvíja, má štvrtinu svetovej populácie, za posledné roky vykazuje 10% rast hrubého domáceho produktu: „Krajina sa síce označuje za rozvojovú, ale príchod do Pekingu či návšteva iných miest tomu nenasvedčujú. Mestá sú moderné a čisté, s adekvátnou dopravnou infraštruktúrou, s množstvom zelene a kvetov. Po príchode do krajiny to isto turistu prekvapí, môže sa dostať do „kultúrneho“ šoku. Ale ten rýchlo pominie.“
Jeho diplomatická kariéra sa začala v roku 1979, keď ako mladý absolvent Vysokej školy ekonomickej nastúpil na Federálne ministerstvo zahraničných vecí v Prahe. Po niekoľkomesačnom pôsobení sa mu naskytla príležitosť vycestovať na prvé zahraničné pôsobisko do hlavného mesta Kene - Nairobi, kde spolu s rodinou strávil 4 roky. Ani pri svojom druhom výjazde nezmenil kontinent, bola to opäť Afrika, konkrétne Juhoafrická republika, pričom veľvyslanectvo sa nachádzalo v hlavnom meste Pretórii. Jeho tretím pôsobiskom bol Izrael, po ňom nasledovala Veľká Británia. V súčasnosti pôsobí ako slovenský veľvyslanec v Čínskej ľudovej republike.
