veta mužov do 19 rokov piate miesto a zaslúžil sa aj o historicky prvý extraligový titul pre Žilinu v mužskej florbalovej extralige. A to má ešte len devätnásť rokov.
ČADCA. S florbalom prišiel Rudolf Turiak do kontaktu prvýkrát v dvanástich rokoch, keď začal navštevovať krúžok v čadčianskom Centre voľného času. Pre post brankára sa rozhodol z prozaického dôvodu. „Bol som drobnejší, mal som bruško, tak ma chalani šupli do bránky,“ spomína Rudolf na svoje začiatky. Pod vedením Petra Jurgu sa čoskoro dostal aj medzi mužov, o dva roky nato dokonca do bránky čadčianskeho tímu, pôsobiaceho v tretej mužskej lige. „Tam som chytal dva roky. Klub potom skončil, hráči nemali záujem hrať, najmä kvôli finančnej situácii. Bolo náročné hradiť si všetky výdaje, spojené so zápasmi vonku. Domáce zápasy sme dokonca hrali v Turanoch, pretože cesta i prenájom tamojšej haly nás vyšli lacnejšie, ako keby sme hrali v čadčianskej hale.“
Z tejto situácie vzišiel prestup do Žiliny. V dorasteneckom veku začal obliekať dres Grasshoppers, aktuálne najlepšieho akademického tímu na Slovensku, ktorý patrí pod Žilinskú univerzitu. Na svoje šance sa pozeral triezvo: „Mal som to tam ísť iba vyskúšať. Nevedel som, akí sú tam brankári, moja priorita bola dorast, maximálne juniorka. Paradoxne, prvý zápas som mal za mužské Áčko v Dolnom Kubíne.“ Premiérovú sezónu dochytal prevažne v B-tíme, stihol aj dorastenecké a juniorské Majstrovstvá Slovenska.
Tretie finále za tri roky
V sezóne 2015/2016 už patril do základnej zostavy extraligového tímu. FBC Grasshoppers AC UNIZA Žilina skončili po základnej časti na druhom mieste a v prvom kole play-off ich čakal M-Šport Salming Team Trenčín. „Hneď to prvé kolo bolo veľmi zradné, veď prvý ŠK 1.FBC Trenčín vypadol s ôsmym Prešovom.“ Grasshoppers porazili M-Šport a v ďalšom kole i Prešov. Čakalo ich tretie finále v rade.
V roku 2013 skončil žilinský tím štvrtý. V nasledujúcich dvoch sezónach sa dokázal prebojovať do finále, bral však „len“ striebro. Čakal na neho tretí pokus, tretie finále a v ňom mužstvo ATU Košice. „Už to, že sme boli tretíkrát vo finále, bol veľký úspech. Vedeli sme však, že ak to nedáme teraz, tak v budúcnosti veľmi ťažko. Košice sme dobre poznali. Rozhodlo asi to, že sme mali viac skúsených hráčov. Napríklad taký Martin Veneny hral extraligu už 13 rokov a čakal presne na toto. Títo hráči rozhodli dôležité zápasy. Navyše, boli sme výborne pokombinovaní, polovica tímu boli juniori a polovica starší hráči.“
Okrem skúsených hráčov a výborne zostaveného tímu prispel k triumfu aj kysucký brankár. Lukáš Kozaňák, hráč Grasshoppers, o ňom hovorí ako o opore tímu: „Keď hráč v poli vie, že za ním je brankár, ktorý patrí k špičke na Slovensku, sám hrá istejšie, s väčším pokojom. Rudo chytal famózne, vychytal množstvo akcií súperov. Iste, každý má dobré aj zlé dni. Ale on zachytal takmer vždy na jednotku.“
Švédsky sen
12. apríla rozhodli Žilinčania gólom v predĺžení štvrtého finálového zápasu o svojom premiérovom titule v mužskej extralige. Pre Ruda sa však sezóna nekončila, po jej vydarenom priebehu prišla nominácia na florbalové majstrovstvá sveta v kategórii U19, ktoré sa konali na prelome apríla a mája vo švédskom Helsingborgu. Skladba slovenského tímu trvala dva roky. „S pánom trénerom Koutným sme absolvovali dvojročný prípravný cyklus. Vystriedalo sa tam dokopy okolo 20 brankárov, bolo to dosť nabité. Najväčšiu šancu mali tí, ktorí chodili aj na záverečné turnaje, napríklad do Prahy. Vyberalo sa najmä medzi nimi,“ hovorí Rudo.
Do konečného výberu sa dostal aj on. Reprezentačný tréner Petr Koutný mu zveril post jednotky, hoci keď ho videl prvýkrát chytať, veľký dojem na neho neurobil. „Prvýkrát som Ruda videl pri výberoch Slovenska v Hodoníne. Nebudete veriť, ale ničím ma spočiatku nepresvedčil. Všetci ma odrádzali, dačo mi však vravelo, že si zaslúži šancu. Veril som svojmu hlasu a som rád, že som sa nezmýlil. Voľba Ruda ako brankárskej jednotky na šampionáte bola jasná. V tej kategórii bol najlepší,“ spomína Koutný.
Na majstrovstvách sveta Slováci predvádzali nadštandardné výkony, s favoritmi dokázali odohrať vyrovnané partie. V základnej skupine mali okrem Lotyšska i oboch neskorších finalistov: Švajčiarsko a Fínsko. Tesné prehry ich napokon poslali do zápasu o piate miesto, v ktorom porazili Poľsko vysoko 12:2. Slovensko dosiahlo najlepšie umiestnenie na svetovom šampionáte v tejto vekovej kategórii. Jeho bránku hájil s výnimkou druhej polovice posledného zápasu vo všetkých stretnutiach čadčiansky odchovanec. O pobyte vo Švédsku hovorí len v superlatívoch: „Tie majstrovstvá, to bol splnený sen. A ešte vo Švédsku – to bola nádhera. Päťtisícová hala, neskutočný zážitok. Hneď prvý zápas proti Fínom, nástup, hala zhasnutá, my sme vychádzali do svetla. Úžasná atmosféra. Švédsko ako krajina sa mi páči, chcel by som tam niekedy vyskúšať žiť. Aj keby som tam nehral florbal.“
Ľudia okolo sú alfa – omega
Rudolf Turiak je jedným z nemnohých kysuckých športovcov, ktorým sa už v mladom veku podarilo dostať sa pomerne ďaleko. Okrem talentu, driny či podpory zo strany rodičov je mnoho ďalších faktorov, ktoré k tomu prispeli. Jedným z nich je mentálna odolnosť a usporiadanie. Už v Čadci, pod vedením Petra Jurgu, sa učil zvládať tak fyzický, ako aj psychický nápor a neskôr k tomu pridával ďalšie skúsenosti.
„Tento chlapec to má v hlave veľmi dobre usporiadané. Pracuje na sebe a vie, čo chce, tak v živote, ako aj v športe. Má môj obdiv,“ vraví na Rudovu adresu tréner Koutný. Podobne ho vnímajú aj spoluhráči zo Žiliny. „Rudo je veľmi vyrovnaný, inteligentný a rozumný človek. Mal poctivú dochádzku na tréningy, vždy sa zaujímal o to, ako sa môže stať ešte lepším brankárom. Trénoval aj individuálne, robil si svoje cvičenia na reflexy, stabilitu, posilňoval, skákal na švihadle,“ opisuje tréningový proces Kozaňák. Jeho spoluhráč Tomáš Kvasnica dodáva: „Napriek tomu, že nemá veľa skúseností, je veľmi šikovný a vyrovnaný brankár. Aj keď sa mu nedarí, rýchlo sa otrasie a dokáže sa plne sústrediť na zápas. K príprave a tréningom pristupoval zodpovedne, dával si cvičenia navyše a odmenou za to určite bola aj pozvánka do reprezentácie.“
Rudo k tomu pridáva ešte jeden uhol pohľadu: „Vždy som mal šťastie na správnych ľudí. Či už Peťo Jurga s Mirom Michalinom v Čadci, Tomáš, Martin Venény a Dano Baránek v Žiline alebo Petr Koutný v reprezentácii. Oni mi vždy dokázali ukázať cestu, ktorej ak sa budem držať, tak sa môžem posunúť dopredu. Keď je človek mladý, potrebuje sa učiť. Od skúsených sa učí dobre, hlavne keď oni sami majú záujem pomôcť.“
Ďalšou zastávkou Brno
Popri florbalovom ihrisku Rudolf „súťažil“ ešte na jednom mieste. Krátko po návrate zo Švédska absolvoval maturitu na bilingválnom Gymnáziu J.M.Hurbana v Čadci a rozhodnúť sa musel nielen o smerovaní športovej kariéry. V štúdiu bude napokon pokračovať v Brne, chytať by mal za tamojší extraligový klub Bulldogs Brno.
„Podával som si prihlášky do Brna, Prahy, Ostravy a Žiliny. Priorita bola Brno, keďže je tam najlepší odbor z tých, čo chcem študovať, navyše, mám tam kopec priateľov,“ vraví Rudolf o svojej blízkej budúcnosti. Čo však Grasshoppers? Ako berú odchod výborného brankára?
„Pre ,kobylky´ je to veľké mínus. Dobrých brankárov je na Slovensku málo a aj napriek mladému veku je Rudo už teraz veľmi kvalitný brankár. Podľa mňa najlepší spomedzi juniorov na Slovensku a konkuruje aj tým najlepším medzi mužmi,“ vraví Kvasnica, ktorého dopĺňa Kozaňák: „Pre tím je to veľká strata, pre mňa osobne aj dobrého kamaráta.“
A aké sú Rudove plány v Čechách, prípadne na reprezentačnej scéne? „Základ je doštudovať , prebojovať sa v Čechách do základu. Samozrejme, mužská reprezentácia je pre mňa veľká výzva. Sú tam totiž vynikajúci brankári ako Klobučník, Turek, Kalčok, Mészáros. Majú neskutočne veľa odchytané, v skúsenostiach sú oveľa ďalej predo mnou. Ale stať sa môže hocičo. Ak sa mi podarí zabojovať úspešne v Čechách, myslím si, že to môže byť reálne,“ dodáva na záver.
