Reč je o Stephenovi Sienczykovi z Walesu, ktorý počas jednoročného pobytu na Slovensku reprezentoval klub z Čadce vo 4. a 5. lige.
Prezradili by ste našim čitateľom, čo robíte u nás na Slovensku?
– Vždy som chcel cestovať a možnosť učiť angličtinu v Európe bola pre mňa skvelá možnosť, ako to dosiahnuť. Žiaci na Gymnáziu J. M. Hurbana boli na jazykovom pobyte v Anglicku, kde som mal možnosť stretnúť sa s pani zástupkyňou Marcovou. A interview v kaviarni v Barnstaple prebehlo dobre a tak som tu!
Angličtinu ste učili predtým aj v Rumunsku. Ako by ste porovnali tieto jednotlivé stáže s tou Slovenskou?
– Učil som len na jednej škole na Slovensku a na jednej v Rumunsku, takže môžem porovnať len tieto dve školy, nie celé krajiny. Všade sú vždy dobrí aj zlí študenti, ale môžem povedať, že slovenskí žiaci berú štúdium serióznejšie a pracujú na sebe tvrdšie, ako tí v Rumunsku. Som naozaj ohromený ako zvládajú množstvo učiva, s ktorým sa musia potýkať. Nanešťastie veľa z nich odchádza po škole do zahraničia, je to smutné, ale je to súčasne trendom v dnešnom svete.
Okrem učenia angličtiny ste v Čadci reprezentovali aj šachový klub. Odkedy sa šachu venujete, čo tento šport pre vás znamená?
– Šach som začal hrať, až keď som mal 20 rokov, čo je príliš vysoký vek na to, aby som sa stal dobrým hráčom. Povedal by som, že som priemerný hráč, hoci som hral v šachových kluboch vo Walese, Anglicku, Nórsku, Poľsku a Rumunsku a samozrejme tu na Slovensku. Vždy, keď sa presťahujem do nového mesta, snažím sa nájsť nejaký šachový klub. Myslím si, že šach ľudí spája. Teraz hrám za Čadcu a vždy som sa v klube cítil vítaný. Piatkové stretnutia klubu boli pre mňa spôsobom oddychu a možnosťou stretnutia s inými ľuďmi.
V uplynulej sezóne ste hájili farby Kysuckej šachovej školy v 4. a 5. lige. Ako sa vám v súťažiach darilo?
– Mal som veľmi dobrú sezónu. V 4. lige som získal 7,5 bodov z 9. Hral som dobre, ale musím povedať, že som mal aj veľa šťastia.
Nastupovali ste po boku mladých nádejných hráčov, ktorí sa aj vďaka vašim výkonom posunuli v tabuľkách jednotlivých súťaží výrazne vpred. Myslíte si, že vaše výkony posunuli mladých šachistov výkonnostne nahor, čo všetko sa pri vás naučili?
– Áno, v klube je niekoľko silných mladých hráčov. No mám pocit, že som sa ja naučil viac od nich ako oni odo mňa.
Ktorí zo spoluhráčov vás tento rok najviac potešili, ktorí z nich zaznamenali najvýraznejší posun?
– Myslím si, že mladý David Slivka má obrovský talent. Je 17. na Slovensku v rámci hráčov do 12 rokov. Narodil sa v roku 2004, takže je mladší ako väčšina jeho protihráčov a hrá len niekoľko rokov, no má veľký potenciál do budúcnosti. V Čadci je veľa ľudí, ktorí investujú veľa práce do prípravy juniorov. Pavol Sedlaček a Robert Adamčík robia veľa pre rozvoj šachu v tomto regióne. Ako učiteľ veľmi vnímam premenu hráča – začiatočníka v skutočne silného hráča, a to nielen v šachu, ale aj v živote. Hráči budujú svoj charakter a učia sa, že nie všetko v živote je len o víťazstve, ale musia na naučiť aj prijať prehru.
Uvidíme vás za šachovnicami na Kysuciach aj v budúcej sezóne?
– V septembri sa vraciam do Rumunska. Slovensko mám rád a určite sa tu ešte niekedy vrátim, ale kedy? To naozaj neviem povedať.
