Keď sa Zitka Kľučková zo Zákopčia dozvedela, že čaká trojčatá, prvou jej reakciou bol vraj záchvat smiechu. „Bol som dosť šokovaný, ale aj milo prekvapený,“ povedal zasa otec Michal Haluška. Mali veľkú radosť, ale aj obavy a strach, ako to všetko zvládnu. Pôvodne chceli, aby mala sedemročná Klárka ešte bračeka. Keď sa však dozvedeli o trojčatách, túžili po samých dievčatách. „Vôbec nás to nemrzí,“ povedal vtedy tatko. Rodinku vraj už rozširovať neplánujú, štyri deti sú podľa neho „až nad hlavu“. S najväčšou pravdepodobnosťou zostane ešte dlho v „babinci“ jediným chlapom.
Začiatok bol mimoriadne náročný
Aj keď sa všetci na bábätká tešili, po príchode z pôrodnice začal pre rodinu náročný kolotoč.„Skôr ako idem do práce, nachystám všetkým trom fľaše s mliekom, ak mi zvýši čas, pomôžem s kŕmením. Zaveziem staršiu dcéru do škôlky, keď sa vraciam zo zamestnania, tak ju vyzdvihnem. So Zitkou sme radi, keď si nájdeme čas na spoločnú kávu. Keďže máme aj staršiu dcérku, musíme sa venovať aj jej, aby nebola ukrátená o rodičov,“ konštatoval pred rokom ocko. Mamička Zitka musela kŕmiť bábätká každé tri hodiny. Dvom ľuďom to trvalo približne hodinu. „Keď odíde Michal do práce, prichádza moja mama, aby mi pomohla.
Jeden človek by to nezvládol. Väčšinu času mi zaberú trojčatá, pokiaľ mám chvíľu času, porobím domáce práce a venujem sa staršej dcére. Keď príde Michal z práce najradšej by som mu dala všetky tri bábätká a utiekla niekam si oddýchnuť. Ale to, samozrejme, nejde, musíme sa im venovať najmenej dvaja. Už koľkokrát nevnímam deň a noc. Je to neustály kolobeh,“ povedala v „úvodnej fáze“ mamička. Trojčiatka priniesli so sebou nielen radosť, ale aj finančnú starosť. Rodina musela napríklad každé dva dni kupovať veľké balenia mlieka, denne minuli 30 plienok. Mesačné náklady sa im zvýšili o stovky eur. Aj preto boli vďační všetkým, ktorí im akýmkoľvek spôsobom pomohli v tejto finančne náročnej situácií. Tá však stále pretrváva, keďže starosť o trojčiatka je ešte náročnejšia.
Po roku už aj jedna druhú „vycápe“
„Detičky rastú ako z vody, len škoda, že ich nestačí len polievať,“ smeje sa šťastný ocko. Dievčatká sa už pomaly učia chodiť: „Keď ich pustíme všetky naraz na zem, rozbehnú sa štvornožky všade ako malé myšky. Ešteže majú staršiu sestričku, ktorá na ne dozrie. Veľmi nám pomáha.“
A v čom každé z troch dievčatiek vyniká? Michal hovorí, že nie sú rovnaké, každá je iná, každá vie niečo iné.“Vnímajú sa navzájom, spoločne sa hrajú, no niekedy sa vraj aj „vycápu“. Je to zábava, ale na druhej strane starostlivosť o ne je náročná. Rodičia i deti si najviac užívajú spoločné prechádzky.
Ako konštatuje Michal zatiaľ sa nestalo, aby celu noc prespali. Čím sú staršie, tým viacej pozornosti si vyžadujú. Stále na ne treba aspoň dvoch. Jediné, čo sa nezmenilo, iba zrýchlilo, je neustály kolotoč. Obliekanie, papanie, prebaľovanie, spanie, hranie: „Ja si sčasti oddýchnem v práci, ale obdivujem manželku a svokru, ako to všetko zvládajú. Napriek všetkému sú to naše zlatíčka, ktoré by sme za nič na svete nedali. Napokon, kto by aj chcel takéto tri náročné slečny naraz?“, dodáva so smiechom Michal.
Ako je nám fajn. FOTO: (AR)
Vyzeráme super, však? FOTO: (AR)
Bolo to chutné, mami... FOTO: (AR)
Už sme všetko spapali. FOTO: (AR)
