TURZOVKA. Mesto rekordov aj v tomto roku pokračovalo vo svojich netradičných rekordmanských aktivitách.
Získala už „pätnásty“
Ani extrémne horúčavy a výstrahy meteorológov nezabránili v sobotu 15. augusta stovkám obyvateľom a návštevníkov mesta, aby sa zapojili do tohtoročného rekordu s názvom Oblátková Turzovka. „Jedli sa oblátky vyrobené špeciálne na túto príležitosť s grafickým zobrazením kostola Nanebovzatia Panny Márie v Turzovke obsahujúce číslo 400. To symbolizovalo významné jubileum turzovskej farnosti - 400 rokov od jej založenia,“ informovala Agáta Machovčáková z Mestského úradu v Turzovke.
Na úvod sa na pódium postavili predstavitelia mesta a poslanci mestského zastupiteľstva, ktorí štafetu odštartovali. Počas desaťhodinového maratónu sa do rekordu zapájali nepretržite malí, aj veľkí. „Zjesť oblátku nebolo vôbec jednoduché. Priemerný čas bol okolo 40 sekúnd. Našli sa však aj takí, ktorí to zvládli oveľa rýchlejšie, dokonca za 5 sekúnd. Najmladším účastníkom bol štvorročný Ľuboš Kontrík z Turzovky, najstarším Ľubomír Feldek z Bratislavy. Do knihy Slovenských rekordov sa zapíše ustanovujúci rekord s poradovým číslom 15. Na jedení oblátok sa zúčastnilo 837 účastníkov,“ dodala Machovčáková.
Kľúčovou dierkou do sveta
Vlani sa námetom pre pokus o rekord stalo 5. svetové stretnutie Turzovčanov a logo tohto podujatia, ktoré predstavovalo zemeguľu s kľúčovou dierkou. Organizátori podujatie nazvali Kľúčovou dierkou do sveta.
Všetkým doterajším nápadom nechýbala originalita. Po pití piva, pílení drevených klátov sa jedli melóny, kopali futbalové jedenástky, podarilo sa na diaľku pokoriť i najvyššiu horu sveta - Mount Everest. Turzovka sa stala miestom jedenia tradičných horaliek, ľudia tam ťahali za jeden povraz -presnejšie jednu veľkú syrovú niť, dokázali, že mesto sa baví, aj keď dojí kravy.
V roku 2009 sa zasa všetci „pomyselne“ previezli na bicykloch do partnerských miest. V roku 2010 tam skladali veľkú mozaiku všetkých pokusov o rekord, ktoré sa v meste dovtedy uskutočnili. Rozmer „obrazu“ bol takmer 40 štvorcových metrov, skladali ho z 2010 častí pohľadnicového formátu (A6), ktoré do pripraveného skladacieho plánu vlepovali jednotliví účastníci. V roku 2011 sa zasa snažili prekonať rekord z roku 2001 v pití piva. Žiaľ, vypiť malú desiatku si prišlo „len“ 1370 ľudí. V roku 2012 bolo cieľom organizátorov získať účasť 2012 ľudí, ktorí mali za 12 hodín rozpíliť na 100 častí 22 klátov.
Inšpirovali sa zbojníkom
V roku 2013 sa inšpirovali známym zbojníkom a turzovským rodákom Tomášom Uhorčíkom a jeho legendárnym pokladom zlatých dukátov ukrytým niekde v Beskydských lesoch. Keďže poklad za uplynulých 300 rokov nikto nikde nenašiel, Turzovčania si ho ručne vyrazili a každému, kto prišiel, sa z neho ušla jedna minca – originálny dukát pre šťastie. Spolu to bolo symbolických 2013 mincí.
Domáci aj návštevníci sa snažili v priebehu 12 hodín naplniť pomyselnú truhlicu pokladov a dostať Turzovku opäť do Slovenskej knihy rekordov. K zdarnému výsledku prispeli nielen domáci, ale aj turisti z celého Slovenska, Čiech, Poľska, Maďarska, Rakúska či dokonca z Portugalska a Brazílie. Počas razenia pokladu zaregistrovali aj 18.tisíceho účastníka, ktorým sa stal Anton Šulek.
Hoci sa hovorí, že číslo 13 prináša smolu, v Turzovke to bolo celkom inak. Motív rekordu ľudí nadchol natoľko, že nebolo potrebných ani vytýčených 12 hodín. Truhlica pokladov sa tak naplnila už po necelých 10 hodinách a 30 minútach. Za tento čas skončilo 2013 dukátov pre šťastie v rukách svojich tvorcov.
