RADOĽA. Už štvrtý rok pokračuje vďaka podpore Žilinského samosprávneho kraja a spolupráci Archeologického ústavu SAV výskum Kysuckého múzea na Koscelisku v Radoli. Prebieha pod vedením archeologičky Danky Majerčíkovej a odbornou gesciou Mariána Samuela z Archeologického ústavu SAV v Nitre.
Preskúmali pôdorys zaniknutého kostola
„Za uplynulé roky 2012-2013 sa podarilo zamerať a archeologicky preskúmať celý pôdorys zaniknutého stredovekého kostola. Viac-menej sa dokázalo, že chrám začiatkom 15. storočia zničili husiti. V interiéri sa našli značné plochy prepálenej hliny a zvyškov spáleného dreva. Prepálená vrstva vznikla pri veľkom požiari kostola. Môže ísť o spálenú drevenú dlážku alebo drevený strop, ktorý spadol na zem. V tesnej blízkosti múrov sa na dne deštrukčnej vrstvy našiel hrot šípu do kuše, čo naznačuje, že sa pri kostole bojovalo,“ informuje riaditeľ Kysuckého múzea v Čadci Miloš Jesenský.
Našlo sa množstvo črepov, tiež vzácna minca
Ako vraví riaditeľ, pri výskume v interiéri kostola, aj v jeho okolí, sa našlo veľké množstvo črepov, zväčša z druhej polovice 14. až prvej polovice 15. storočia.
„Neúplne sa podarilo kompletizovať jednu misu, inak sú to väčšie či menšie fragmenty nádob, a predovšetkým ojedinelé drobné čriepky. Objavilo sa aj veľké množstvo stredovekých i novovekých klincov (121 ks), prstienok, železná pracka z opaska a drobná minca Žigmunda Luxemburského. Posledné tri nálezy pochádzajú z hrobov objavených v interiéri kostola,“ hovorí riaditeľ.
Ako ďalej vysvetľuje pri výskume identifikovali celkovo päť hrobov, štyri priamo v interiéri a piaty tesne za múrom kostola. Všetky kostrové pozostatky podrobili antropologickej analýze k určeniu veku, pohlavia, zdravotného stavu či príčinu smrti tam pochovaných ľudí.
Od roku 2014 začali skúmať priekopa, ktorá lemuje z vonkajšej strany val, predeľujúci terasu Kosceliska vo vzdialenosti 60 metrov od kostola. Priekopu a val bádala už v roku 1989 archeologička Kysuckého múzea Marcela Ďurišová, ktorá v mieste ohybu valu urobila štyridsať metrov dlhý rez. Hoci sa tým vo vale obnažila kamenná konštrukcia, vtedajšie výsledky neumožnili jednoznačne určiť jeho pôvod. Priekopu pred valom identifikovala ako 11 metrov širokú a 1,5 metra hlbokú zemnú priehlbinu, ktorá jednorazovo zanikla.
Išlo možno o pec, alebo milier
„Nejednoznačnosť výsledkov spred štvrťstoročia motivovala opätovné práce v teréne. V roku 2015 sa preto vyhĺbila sonda v blízkosti dobre viditeľnej terénnej vlny, kde archeológovia Kysuckého múzea asi pol metra pod povrchom zachytili pôvodné žltohnedé podložie, ktoré tu strmo klesá nadol. Nad ním sa nachádzala tmavšia vrstva zásypu s drobnými črepmi a úlomkami železného predmetu,“ hovorí Jesenský.
Obnažený profil výstižne dokazoval, ako sa do podložia vyhĺbila viac ako dvojmetrová jama so strmými stenami. Na druhej strane sondy bola podľa jeho slov situácia ešte zaujímavejšia, keďže sa okrem drobných úlomkov stredovekej keramiky našlo aj veľké množstvo zuhoľnateného dreva. „Pracovná hypotéza, ktorou si zatiaľ archeológovia vysvetľujú tunajší nález je skutočne pozoruhodná: v stredoveku tu bola vyhĺbená objemná jama, v ktorej bola umiestnená dechtárska pec alebo milier na pálenie dreveného uhlia. Potvrdiť alebo vyvrátiť túto hypotézu môže v budúcnosti potvrdiť až ďalší výskum a laboratórne analýzy,“ dodáva Jesenský.
Návštevníkov Koscelisko zaujíma
„Pôda v Radoli dýcha históriou, napokon viac ako tritisíc rokov prakticky nepretržite trvajúceho osídlenia muselo zanechať stopy. Koscelisko je najzaujímavejšou lokalitou,“ hovorí starosta Radole Anton Tkáčik. Informácie o tamojšom prebiehajúcom výskume budia stále záujem a do obce preto prichádzajú na výlety ľudia sa záujmom o regionálne dejiny. Využívajú náučno - historický chodník, ktorého významným bodom je práve Koscelisko.
„Charakter náleziska však našťastie nie je príťažlivé pre „hľadačov pokladov". Ak aj bolo v starom kostole alebo v sídle, ktoré ho obklopovalo niečo cenné, tak to uchmatli už pred takmer 600 rokmi husiti, ktorí ho vyplienili okolo roku 1430 a ostali po nich iba ruiny, črepy a spálenisko,“ dodáva.
Aktuálny výskum pre nich znamená doplnenie ďalších čriepkov minulosti do mozaiky histórie obce, ktorá siaha až do praveku, ale je veľmi skúpa na písomné pramene.
