ce.
Továreň na sny pozná Jozef Mičo z Terchovej veľmi dobre. Stal sa totiž súčasťou filmového priemyslu. Dokonalá ilúzia si vyžaduje dokonalé spracovanie, pozorovací talent, bohatú fantáziu i remeselnícky fortieľ. Nič z toho mu nechýba. Keď začal s výrobou kulís do prvého filmu Dračie srdce hneď zistil, že túto prácu by chcel robiť. Že je to niečo, čo ho dokáže neskutočne napĺňať. „Je to pozitívna droga, po ktorej človek stále túži,“ hovorí. Vysvetľuje, že treba zapojiť fantáziu, veľmi veľa citu a mnohokrát vydať zo seba niečo o čom človek netuší, že v ňom je.
Dôležitý je remeselnícky fortieľ
Na začiatku nezabudne spomenúť zručných majstrov, na ktorých mal šťastie. „Kulisy sa vo väčšine prípadov vyrábajú priamo na pľaci. Na mieste, kde sa daný film točí, nakoľko všetko sa musí operatívne riešiť tam. Čo sa týka kulís, ktoré som do filmu robil, išlo o celé domy, kostoly, jaskyne, hrady a podobne. Na ich výrobe pracuje taký počet zamestnancov aké sú veľké. Boli filmy, kde ich robilo 10 ľudí, ale i také, kde ich bolo 160. Najčastejšie sú to tesári, stolári, murári, patineri,“ vysvetľuje.
Medzi najnáročnejšie patril film Povstanie
Počas svojej kariéry pracoval na menej náročných, ale aj na tých najnáročnejších filmových kulisách. Medzi také určite patril film UPRISING (Povstanie), kde museli za 90 dni postaviť veľkú časť Varšavy. „Stavali sa tristometrové ulice, tunely pod cestami, po cestách nám chodili tanky. Nepríjemné bolo to, že kulisy sa stavali v Bratislave pri Dunaji, kde vietor nemal pochopenie pre naše kulisy a s veľkou silou sa do nich opieral. Takže sa stalo, že časť ulice nám posunulo aj o dva metre, čiže sme museli niektoré práce robiť nanovo. Domy boli vysoké 14 až 19 metrov, museli sme zabezpečiť všetko tak, aby sa počas natáčania nikomu nič nestalo. Dnes s odstupom času vidím, že pri mnohých filmových kulisách, som mal veľmi veľa odvahy, pri vymýšľaní rôznych konštrukčných prvkov. Takže okrem zručnosti, ochrannej ruky anjelov, určite treba aj odvahu,“ konštatuje.
Pracovali aj na Johanke z Arku
Doposiaľ pracoval Jozef Mičo na výrobe kulís pre viac ako 50 filmov. Spolupracoval s rôznymi produkciami, či už to boli veľké hollywoodske, či ďalšie z Francúzska, Ruska, Čiech, Slovenska...
„Bolo mnoho filmov, ktoré získali ocenenia na rôznych festivaloch. Napríklad film Kuře melancholik dostal Českého leva za najlepší výtvarný počin, čo je zásluha architekta Karla Vacka a nás, ktorí sme tieto kulisy stavali. Zaujímavá práca bola na filme Johanka z Arku, kde hrala Milla Jovovich. Každý jeden film znamená pre mňa veľkú školu, pretože tak ako som už spomenul, človek vždy musí dať niečo zo seba,“ hovorí.
Pracoval na filmoch, kde hrali najslávnejšie hollywoodske hviezdy, napríklad Peacemaker s Georgom Clooneym a Nicole Kidman, Povstanie s Davidom Schimmerom, Za nepriateľskou líniou s Owenom Wilsonom a Genom Hackmanom, Hartova vojna, kde si hlavnú úlohu zahral Bruce Willis a Colin Farrel a mnohých iných.
Podieľajú sa aj na Marcovi Polovi
Za svoj najväčší úspech považuje, že mu Pán Boh v živote doprial takúto zaujímavú prácu, ktorá je zároveň preň koníčkom. „Veľmi ma teší, keď sme robili napríklad muzikál Alpenrose vo Švajčiarsku, kde boli obrovské kulisy, a keď produkcia na premiére ďakovala slovenským chlapcom za vynikajúcu, odvedenú prácu. V súčasnosti sa na Slovensku natáča seriál Marco Polo, kde nie je veľa kulís, ale americká produkcia tu prišla najmä pre našu prekrásnu prírodu. Je pre mňa cťou podieľať sa na ňom „svojou troškou“.“
Dozvedáme sa, že pri výstavbe filmových kulís sa mnohokrát používajú klasicky dostupné stavebné materiály, ale keď sa robí historický film na hradoch, tam sa zvykne vytvoriť forma, respektíve odliatok hradných múrov. Tieto odliatky sa robia zo sadry. Je to najmä preto, aby štruktúra kameňa bola tá istá ako na hrade, na ktorom sa práve natáča. Čo sa týka materiálov, je na nich, aký použijú. „Filmový architekt nám odovzdá výkresy a povie svoje požiadavky a je na nás ako sa dokážeme popasovať s jednotlivými prvkami a materiálom. Pri historických filmoch využívame najmä staré drevenice. Aj z nového hranola sa dá urobiť starý, ale ten nikdy nebude mať takú výpovednú hodnotu, ako keď sa rozoberie stará drevenička, ktorú čas krásne spatinoval. Navyše, tá má aj svoju dušu, pretože sa v nej odohrávali mnohé ľudské príbehy.“
Keď sa dotočí...
„Po skončení každého filmovania musím odovzdať pľac, na ktorom stáli kulisy do pôvodného stavu, čiže v akom ho preberieme, v takom ho odovzdávame. Gro kulís ide na smetisko, ale niektoré komponenty, najmä starý materiál, ktorý sa dá ešte použiť, ide na sklad, a ten využijeme pri výrobe ďalších filmov,“ prezrádza.
Je to o strese, ale i zábave
Táto práca je podľa jeho slov veľmi náročná najmä z toho pohľadu, že ak sa nejaká produkcia rozhodne natočiť film, chce to za čo najkratší čas, aby znížila náklady na minimum. Napríklad vo filme Povstanie mali na všetko iba 90 dni, pritom to boli jedny z najväčších kulís, ktoré sa dovtedy v Európe postavili. Takže vždy okrem nervov, stresu a napätia, ktorý vraj ale stojí za to, zažije človek aj mnoho úsmevných príhod. „Ja veľmi rád spomínam na film Je těžké být Bohem, kde sme na začiatku jari točili neskorú jeseň. Točilo sa na hrade Hukvaldy v Čechách. Stála tam 300-ročná lipa. Tým, že sa natáčanie predlžovalo, začala vyháňať púčky a listy. Keď som bol za režisérom, že začína pučať, a my točíme koniec jesene, s úsmevom na tvári povedal, že treba obrať každý jeden lístok a púčik, ktorý vyhnala. Priznám sa, že v tú noc som takmer nespal. Ale tak, ako všetko, i toto sme vyriešili.“
Jozef svoju prácu miluje aj preto, že človek sa stretne s mnohými zaujímavými ľuďmi. „Je to práca veľmi tvorivá a núti ma rozširovať si môj obzor. Som veľmi rád, že ma niečo zavialo týmto smerom, a ak by som už v živote nepracoval na žiadnom filme, myslím si, že po nás ostalo kus peknej roboty. Je príjemné, keď na konci filmu idú titulky a popri hviezdach filmových plátien sa tam objavia naše terchovské mená. Som hrdý na seba aj chlapcov, že sme toto v živote dokázali,“ dodáva.
Nejasná správa o konci sveta. FOTO: JOZEF MIČO
Za nepriateľskou líniou. FOTO: JOZEF MIČO
Za nepriateľskou líniou. FOTO: JOZEF MIČO
ň
Hartova vojna. FOTO: JOZEF MIČO