voch svojich študentov s pedagógom do Nórska.
Projekt Modrá škola je súčasťou programu Prispôsobenie sa zmene klímy – prevencia povodní a sucha financovaného z Finančného mechanizmu Európskeho hospodárskeho priestoru a štátneho rozpočtu Slovenskej republiky. Správcom programu je Úrad vlády Slovenskej republiky.
„Hlavným cieľom spomínanej programovej oblasti a samotného projektu je zvýšiť povedomie a vzdelanie v oblasti prispôsobenia sa zmene klímy.V rámci projektu sa v areály školy realizovali adaptačné opatrenia zamerané na zvýšenie podielu zelene, záchyt dažďovej vody i vodopriepustnosť povrchu,“ povedal nám riaditeľ Ondrej Holienčík.
Znalosti aplikovali aj v praxi
Študenti sa tak mohli dozvedieť niečo o globálnom otepľovaní, kolobehu vody v prírode, na čo sa dá využívať dažďová voda, ako pomáhajú rastliny recyklovať dážď a taktiež pomáhali pri prácach v areáli školy, kde sa vysadili nové ihličnaté, listnaté stromy, kríky. V mesiaci jún – júl sa vybudovali miesta na parkovanie áut zo zatrávňovačov, ktoré sa krásne zazelenali a osadil sa zásobník na dažďovú vodu. V septembri sa finišuje s adaptačnými opatreniami ako je zhotovenie jazierka a uloženie EKO dlažby.
Zapojení do projektu sú nie len študenti a pedagógovia školy, ale aj miestne organizácie, napríklad Slovenský rybársky zväz – miestna organizácia Kysucké Nové Mesto, Občianske združenie – Naša škola, Žilinský samosprávny kraj ako zriaďovateľ školy či mesto Kysucké Nové Mesto. Celkové náklady projektu sú 39 384 €.
Načerpali aj skúsenosti z Nórska
Súčasťou programu bol i spomínaný študijný pobyt v Nórsku. Pedagóg Karol Kubica a dvaja študenti, Soňa Horečná a Matúš Čierňava, strávili na severe Európy niekoľko dní. „Je to pekná krajina, podobná Slovensku, ale tí ľudia si ju chránia. Vedci, odborníci, politici, ale aj podnikatelia, sa tam vedia dohodnúť napríklad na tom, že zhruba sto rokov budú pracovať na zmene prerábania tých šedých miest na modro-zelené. Pripravili, ako by malo vyzerať mesto, aby tam bola čo najmenšia možnosť nejakých záplav. Politici im to schválili a nech tam bude hocijaká vláda zvolená, tak sa pôjde podľa toho plánu. Podnikatelia, keď tam stávajú nové bytovky a sídliska, tak najskôr vybudujú park, jazerá, dažďové záhrady a až potom stavajú bytovky,“ spomína na skúsenosti z Nórska pedagóg Karol Kubica.
Čo môžeme urobiť my?
Zmena klímy je celosvetovým problémom, no každý z nás môže niečo urobiť. Pridaj sa k recyklácii odpadov, šetri elektrickou energiou i pitnou vodou. Nakupuj výrobky s environmentálnou značkou. Cestuj hromadnou dopravou. Zasaď strom, či už v škole, vo vašej záhrade alebo v štvrti, kde bývaš. Päť stromov dokáže počas svojho života vstrebať asi 1 tonu CO2.
