Kameňolom v Snežnici uzatvorili, predchádzali tomu petície

Ťažba v snežnickom kameňolome dostala „stopku“. Prispeli k tomu petície obyvateľov, ktorým vadil hluk či prašnosť. Snežničanov podporili aj ľudia zo susedných obcí Oškerda a Lodno.

SNEŽNICA. Kameňolom v obci, v ktorej žije necelá tisícka obyvateľov, opätovne otvorili v roku 2007. Prevádzkovala ho súkromná spoločnosť, ktorá si ho prenajala od miestneho urbariátu. Ťažil a spracovával sa tam kameň na výstavbu rýchlostných ciest a diaľnic. Jeho činnosť však čoraz častejšie sprevádzali sťažnosti obyvateľov. Tí predčasom spísali petície. Jednu za zrušenie ťažby, odstrelov a spracovania kameňa v lome podpísalo 582 obyvateľov Snežnice, ale i susednej Oškerdy a Lodna. Pod ďalšiu za uskutočnenie posudzovania vplyvov na životné prostredie dalo svoj podpis 598 ľudí z troch vyše spomínaných obcí.

Urbariát zmluvu nájomcovi nepredĺžil

„Momentálne je situácia taká, že pozemkové spoločenstvo účastinárov urbariátu nepredĺžilo zmluvu súčasnému nájomcovi, čím táto zanikla a skončilo aj banské povolenie. Valné zhromaždenie jednohlasne hlasovalo proti podpísaniu zmluvy. V súčasnosti sa lom uzatvoril a nevykonáva žiadnu činnosť,“ informoval starosta Snežnice Milan Hlavatý.

Dodal, že obec mala v spoločnosti prevádzkujúcej lom podiel vo výške 30%. „Keďže obyvatelia spísali petíciu, momentálne nevieme o tom, že by ho pozemkové spoločenstvo urbariátu chcelo prenajať. Naopak, uvažuje sa o jeho rekultivácii. Vyzerá to momentálne na úplne zatvorenie.“

„Kameňolom v obci Snežnici je situovaný v medzihorskom „lieviku“, v krátkom, úzkom údolí so strmými úbočiami medzi vrchmi Malý Vreteň a Brodňanka, v bezprostrednej blízkosti existujúcich rodinných domov zastavaného územia. Zo strany Snežnice jeden rodinný dom priamo hraničí s lomom, ďalšia súvislá zástavba v Snežnici je vzdialená 270 m od hranice kameňolomu. Z druhej strany údolia je rodinná zástavba obcí Brodno a Oškerda. Vzdialenosť je približne 370 metrov,“ píše sa v petícii.

Pôvodná banská činnosť sa vraj mala vykonávať formou bezodstrelovej technológie ťažby kameňa bez jeho následného spracovania na frakcie. „Skutočnosťou bolo, že spočívala v odstreloch, sypaní odstrelenej hmoty z terasy na terasu až na základnú plošinu, kde sa robilo spracovanie kameňa na frakcie procesom drvenia. Následne sa ten odvážal nákladnými autami hlavnou, jedinou prístupovou cestou k Snežnici cez obce Brodno-časť Oškerda a Oškerda,“ píše sa ďalej v petícii. Tieto práce mali vraj negatívny vplyv na životné prostredie, život a zdravie obyvateľov.

Obyvateľom vadila nielen prašnosť

„Prašnosť bola prakticky neustále, čo bolo dané banskou činnosťou a použitou technológiou. Vznikala pri odstrele masívu, pri „zhadzovaní“ kameňa z terasy na terasu až na základňu, pri pohybe ťažkých mechanizmov v areáli lomu, spracovaní kameňa, znečisťovaní komunikácie pri expedícii a následnej doprave,“ hovoria dotknutí obyvatelia.

Tí v petícii konštatovali, že celú situáciu zhoršovali geologické podmienky situovania lomu, kde prevažujúce prúdenie vzduchu smeruje údolím buď k blízkej zástavbe jednej alebo druhej obce: „Vysoká výška samotného lomu (viac ako 100 m) a vykonávané činnosti vzhľadom na tvar údolia a blízkosť trvalého osídlenia prakticky neposkytujú žiadne „utlmenia“ a únikový rozptyl prachu mimo zástavby. Stromy a vegetácia v blízkosti lomu nesú zjavné nánosy prachu. Ten je na strechách rodinných domov, ovocných stromoch, zelenine. Vetranie príbytkov, sušenie bielizne často neprichádza do úvahy. Ľudia žijú prakticky v prachu.“

Otrasy spôsobené odstrelmi sa podľa ich slov šírili v skalnatom podloží s minimálnym útlmom. Každý jeden odstrel triasol s nehnuteľnosťami v samotných základoch. Výbuch sprevádzal otras sklenených výplní, rinčanie pohárov v skrinkách, kývanie lustrov, vŕzganie drevenej konštrukcie krovov a strešnej krytiny. Domy a majetok boli takto vystavené neustálemu poškodzovaniu. Na ceste tretej triedy sa podľa aktuálneho počasia striedalo blato s prachom. Nečistoty sa roznášali cestnou dopravou hlboko do zastavaných častí obcí.

Prišla petícia v hodine dvanástej?

„V priebehu spustenia našej petičnej akcie „Za zrušenie ťažby, odstrelov a spracovania kameňa v lome Snežnica a v celom údolí Malého Vretňa a Brodňanky“ sme sa dozvedeli závažnú skutočnosť. Už dlhú dobu prebiehal schvaľovací proces pre otvorenie nového lomu Brodno. Okresný úrad Žilina o tom vydal rozhodnutie 14.4.2015 v ktorom sa píše, že posudzovať vplyv na životné prostredie sa nebude,“ informujú organizátori petície. V správe sa podľa nich jasne hovorí o „spolupráci“ lomu Brodno a lomu Snežnica. „Z uvedeného nevyplýva, že ak nebudeme ťažiť kameň my, budú ťažiť Brodňanci. Ale ak nezastavíme ťažbu v Snežnici, budeme tu mať dva lomy na ďalších 23 rokov. Petíciu sme spustili v poslednom možnom čase, možno o päť minút dvanásť, možno päť minút po,“ dodávajú.