Deviataci niekoľkých základných škôl sa uplynulý týždeň zúčastnili v Dome kultúry v Čadci na zaujímavej akcii. Počas 18. a 19. novembra si mohli vypočuť skúsenosti mladých ľudí s drogami, ktorí sa momentálne liečia v resocializačnom zariadení v Nitrianskom Pravne.
Aktivitu zorganizovala Mestská polícia v Čadci v rámci Európskeho týždňa boja proti drogám s finančnou podporou Žilinského samosprávneho kraja. Cieľom akcie bolo aktivizovať odmietavý postoj mladých ľudí k užívaniu drog. V úvode žiakov privítal náčelník mestskej polície.
„Som rád, že sme sa tu mohli stretnúť a pevne verím, že počas školského roka sa s deviatakmi ešte na podobných preventívnych besedách stretneme, aby sme vám poskytli cenné rady, ako sa nestať obeťou kriminálneho činu,“ povedal František Linet, náčelník Mestskej polície v Čadci. „Verím, že vám dnešné stretnutie bude nápomocné pri tvorení vlastných hodnôt a postojov,“ dodal.
Potom sa už deviatakom prihovorilo šesť abstinujúcich narkomanov a alkoholikov, ktorí im v krátkosti predstavili svoj život a skúsenosti s drogou a alkoholom.
„S marihuanou som začala asi v trinástich rokoch, na strednej škole to potom bola aj tráva, na rôznych večierkoch som brala extázu a pervitím,“ hovorí tridsaťročná žena. „Po skončení strednej školy som si našla veľmi dobrú prácu v zahraničí a viedla som v podstate akoby dvojitý život, jeden bol môj normálny, v práci a druhý bol s drogami.“
Zlom v jej živote nastal, keď pred dvomi rokmi stratila prácu a v jej dome polícia pri razii objavila drogy. Spolu s drogami sa mladej žene spájali aj problémy s rodičmi, zvlášť s matkou, rovnako kradla, liečila sa na psychiatrii a nakoniec sa rozhodla pre pobyt v resocializačnom zariadení, kde je momentálne už rok a pol.
Svoj životný príbeh predstavil žiakom aj dvadsaťosemročný mladík. „Alkohol som začal piť už v dvanástich rokoch, potom som začal brať marihuanu, pervitín a opiáty. Matka tomu spočiatku nechcela veriť, aj keď jej doma začali miznúť veci, ktoré som kradol a predával.“
Napokon ho rodičia vyhodili z domu a vtedy sa ho ujala starká, ktorá ho už vôbec nezvládala. Potom absolvoval niekoľko liečení, odkiaľ ho vždy vyhodili pre porušenie podmienok. „V súčasnosti abstinujem už deväť mesiacov,“ dodáva.
Tretí príbeh vyrozprávala tridsaťročná žena, ktorá podľahla závislosti na alkohole a liekoch. „Všetko to začalo, keď som mala 25 rokov a osamostatnila som sa po škole od rodičov. Najskôr som začala popíjať, neskôr brať lieky.“
Postupne si jej problém všimlo aj okolie, vyhodili ju z práce, začala mať aj finančné ťažkosti a začala sa liečiť. „Dokonca som sa pokúsila aj o samovraždu, potom som sa nachvíľu vrátiť domov a rozhodla som sa to riešiť. Už som pol roka v resocializačnom zariadení v Nitrianskom Pravne, rodina ma podporuje a pomáha mi.“
Ako ďalší sa so svojim príbehom podelil 21-ročný abstinujúci alkoholik. „Všetko to začalo obyčajným pivom, keď som bol asi siedmak/ôsmak. Potom som na strednej škole chodil poza školu, pil som a vždy som sa len vyhováral a nevedel som zužitkovať to, že so bol šikovný vo futbale a pekne som vedel kresliť.“
Alkohol mu podľa jeho slov najprv chutil, potom ho však musel piť, aby sa netriasol. „Z prvej výplaty som si poplatil sekery, stále som nemal peniaze a inklinoval som v partii vždy k starším, ktorí neskôr začali brať marihuanu.“ Teraz sa už štyri mesiace lieči pracovnou terapiou v resocializačnom zariadení.
So svojim príbehom sa podelila aj tridsaťdvaročná žena. „Drogy som začala užívať, keď som mala asi trinásť alebo štrnásť rokov, chcela som zapadnúť do partie a tak som začala piť aj veľa alkoholu, dokázala som sa spiť aj do nemoty.“
Keď začala pracovať v Českej republike, s pitím a braním pervitínu pokračovala naďalej. „Zažívala som rôzne paranoje, strach nervozitu, žila som s jedným narkomanom, s ktorým som, keď som mala dvadsaťjeden rokov, aj otehotnela.
„Vtedy s drogami prestala na päť rokov, no po strate práce sa k drogám opäť vrátila. Začala som rozpredávať veci z domu, aj dcérine hračky, dva roky som žila na ulici a padla som na úplné dno.“
Striedavo sa liečila a znova sa vracala k alkoholu, od tohto leta sa lieči v resocializačnom zariadení.
Posledný sa o svoj príbeh podelil dvadsaťsedemročný abstinujúci alkoholik a narkoman. „V pätnástich rokoch som bral marihuanu, najprv to bolo z frajeriny, v devätnástich rokoch som začal piť s partiou, čo mi najprv veľmi chutilo.“
Neskôr začal brať tvrdé drogy, z ktorých dva dni nespal a potom mal dvojdňové bolesti. Drogy si začal kupovať aj na ulici. Štyri roky pracoval v zahraničí, kde bral kokaín. Po návrate zo zahraničia ho rodičia vyhodili z domu, išiel sa liečiť na psychiatriu, podstúpil viaceré liečenia, kradol a stále mal recidívu.
V závere ešte odpovedali na niektoré zvedavé otázky prítomných deviatakov, ktorí sa zaujímali o ich denný režim, ich prácu a pocity z drog. Posolstvom celého stretnutia bolo aby mladí radšej drogy nikdy neskúšali, pretože sa nikdy nedá povedať, kedy sa človek stáva závislým, užívanie drog má podľa skúseností riaditeľa resocializačného zariadenia vždy len dva konce – liečenie alebo smrť.
