Ako ste momentálne spokojný so svojimi nádejami?
– Chlapci sú veľmi šikovní. Trénovaniu som sa začal venovať preto, lebo verím, že prípravou od útleho veku sa zvyšuje pravdepodobnosť vychovať v meste dobrých futbalistov, ktorí by raz zasa mohli šíriť dobré meno kysuckému futbalu. Veď kedysi hrali kysuckí dorastenci I. a muži II. celoštátnu ligu. Snažím sa vyhľadávať talenty, možno sa nám raz podarí, že sa tie časy v našom meste vrátia (úsmev). Chlapcov učím disciplíne, dávam im možnosť zoznámiť sa s loptou a ukázať im, aký je futbal krásny šport. Ide o deti vo veku od 8 do 10 rokov, celkovo ich je 17. Sú naozaj snaživí a je radosť pozerať, s akou chuťou behajú po ihrisku a snažia sa podať dobrý výkon. Každý malý záujemca o futbal je u nás vítaný, aj keď mám hráčov momentálne dosť, zoberiem každého, lebo človek nikdy nevie, v ktorom sa skrýva talent.
Máte k trénovaniu dobré podmienky?
– Hlavne v zimných mesiacoch je to horšie, musíme využívať priestory v školách, lebo telocvičňa v mestskej športovej hale je nám k dispozícii len na jednu hodinku týždenne. Lenže aj telocvične v školách sú veľmi vyťažené, využívajú ich aj ostatné športové kluby a niekedy je naozaj problém získať voľný termín. Bol by som rád, keby vedenie mesta s tým niečo robilo a vytvorilo u nás viac možností pre šport, pre dospelých, dorast aj deti.
Kedy ste s futbalom začali vy?
– Pamätám si časy, keď som sám hrával futbal, veľmi rád na to obdobie spomínam a ďakujem rodičom za to, že mi to umožnili a prihlásili ma na tento šport. Začal som, keď som mal desať rokov, najskôr som hrával za mladších žiakov, postupne som sa prebojoval do základnej zostavy a v kysuckom klube som postupne od roku 1990 vyrastal, stal som sa kapitánom mužstva a vo Frýdku-Místku som bol vyhlásený za najlepšieho brankára. Futbal mám veľmi rád a lásku k tomuto športu chcem odovzdávať aj ďalšej generácii.
Autor: Mária Ďuranová
