Mal na to všetky predpoklady a doma vynikajúci vzor – mamu Alenu Pochybovú, ktorá už roky zbiera skvelé umiestnenia na bežeckých pretekoch v rámci celého Slovenska.
Tomáš začal s futbalom už ako 6-ročný, ôsmy a deviaty ročník základnej školy dokončil na športovej škole v Závodí a aj neskôr naháňal loptu po ihrisku ako hráč Akadémie MSK Žilina.
Aj keď sa po skončení základnej školy dal na štúdium na Strednej zdravotnej škole v Žiline, futbal u neho zvíťazil a pre hráčske pôsobenie v Španielsku dokončil štúdium na strednej škole len vďaka individuálnemu učebnému plánu.
Do Španielska ste odišli hrať futbal po šiestich rokoch strávených v Akadémií MSK Žilina. Ako sa vám tam darilo?
– Ponuku som dostal ako osemnásťročný a bola to pre mňa obrovská výzva. Hral som za juniorské mužstvo v prvej španielskej lige C. D. Tenerife a tento rok považujem za naj-krajší rok v mojom doterajšom živote. Mohol som byť súčasťou špičkovej španielskej akadémie a konfrontovať sa s tými najlepšími hráčmi v Španielsku, ale aj vidieť moderný trend pracovania s mládežou a stretnúť veľkých profesionálov, či už hráčov alebo ľudí z realizačného tímu. Veľa som sa naučil a získal som skúsenosť do života nielen futbalového, ale aj osobného. Samozrejme, spočiatku pre mňa nebolo jednoduché sedieť v kabíne plnej hráčov a nerozumieť im ani slovo (smiech). Ale tréneri, funkcionári klubu i hráči mi pomohli rýchlo sa adaptovať. Na ihrisku som už problém nemal, veď tam hovoria všetci hráči rovnakým jazykom. Časom som sa zlepšil aj v komunikácii, používali sme prevažne anglický jazyk, pravidelne som chodieval aj na hodiny španielčiny.
Ako na teba zapôsobili Španieli, čo sa týka futbalu?
– Ľudia v Tenerife sú veľmi priateľskí, niekedy ma až udivovali. So všetkými hráčmi som mal kamarátsky vzťah a aj dnes som s nimi v kontakte. Pocítil som však rozdiel v tréningovom procese. Španieli hrajú oproti nám vo vysokom tempe a v neustálom pohybe. K rýchlej hre sú vedení už odmalička. Pre slovenského futbalistu, ktorý prišiel medzi nich až v osemnástich rokoch, bol tréning dosť náročný (smiech). Často som musel zaťať zuby, aby som nedal najavo svoju únavu. Ale napriek tomu bolo toto moje ročné pôsobenie v Tenerife pre mňa vynikajúcim zážitkom. Bohužiaľ, v Tenerife som na ďalší rok nedostal priestor na hru v mužskom A mužstve, a keďže je u mňa čas začať s futbalom v tejto vekovej kategórii, rozhodol som sa prijať ponuku do Poľska, kde budem bývať v Lodzi, neďaleko Varšavy. Budem pôsobiť v klube Widzew Lodz, ktorý patrí medzi najznámejšie poľské futbalové kluby. So zimnou prípravou začínam už v januári, dúfam, že sa mi podarí presadiť sa a že odohrám úspešne čo najviac zápasov.
Autor: Mária Ďuranová
