ČADCA. Vrtuľníková záchranná zdravotná služba (VZZS) ATE uskutočnila minulý rok na Kysuciach 35 letov. Ako informoval riaditeľ Kysuckej nemocnice v Čadci Martin Šenfeld prevažne išlo o transporty pacientov s akútnym infarktom myokardu do kardiocentier, tiež tých, ktorí utrpeli úraz pri lyžiarskych športoch či autonehodách.
Každoročný nárast počtu záchranných akcií, do ktorých nasadili vrtuľník, potvrdila aj bilancia zásahov ATE za vlaňajší rok. „Oproti predchádzajúcemu stúpol počet primárnych zásahov v teréne ako aj medzinemocničných leteckých prevozov. Posádky záchranárskych vrtuľníkov a medicínskych lietadiel vzlietli na pomoc pacientom presne 1651-krát,“ informuje hovorkyňa VZZS ATE Zuzana Turočeková.
Detských pacientov ošetrovali najmä pri dopravných nehodách
Piloti spoločnosti v uplynulom roku nalietali pre záchranu ľudských životov spolu 1774 hodín, čo predstavuje nárast oproti roku 2014 o 13 %. Najviac nalietaných hodín zaznamenali v letných mesiacoch, pretože práve v tomto období sú poveternostné podmienky pre letecké zásahy priaznivejšie. Podľa slov Turočekovej z celkového počtu prevezených pacientov tvorili takmer 20% detskí pacienti, ktorých leteckí záchranári ošetrovali najčastejšie pri dopravných nehodách.
„Vrtuľníky s trojčlennou posádkou (pilot, lekár a záchranár) sú v pohotovosti 24 hodín denne v siedmich operačných strediskách na Slovensku. Najviac práce mali v minulom roku záchranárske tímy z Banskej Bystrice (302 výjazdov) a z Košíc (300 výjazdov),“ informovala.
Vrtuľníky najviac volali k pacientom s akútnym infarktom
Operačné stredisko záchrannej zdravotnej služby (112) vysiela medicínsky vybavené vrtuľníky na miesta, kde je potrebný rýchly zásah lekára a šetrný prevoz pacienta. Vlani ich najčastejšie volali k pacientom s ochorením srdca, konkrétne s diagnózou akútny infarkt myokardu. Druhým najčastejším indikátorom zásahov vrtuľníka boli dopravné nehody osobných motorových vozidiel a motocyklov, ale nevyhli sa im ani cyklisti či chodci.
V 168 prípadoch privolali leteckých záchranárov na pomoc zraneným v horských oblastiach, na lyžiarskych svahoch a v ťažko prístupnom lesnom teréne. „Ak sa pacient nachádza na mieste, kde nie je možné pristáť, používa posádka techniku palubného navijaka, pomocou ktorého sa k zranenému lanom spustí lekár. Táto technika sa uplynulý rok pri zásahoch použila 122-krát,“ vysvetľuje Turočeková.
Začiatok roka začal zvlášť tragicky
„Na prelome starého a nového roka sme v spolupráci s Horskou záchrannou službou zasahovali pri viacerých pádoch horolezcov, ktoré skončili tragicky. Je nám to obzvlášť ľúto z dôvodu, že v priebehu niekoľkých dní prišli v Tatrách o život veľmi mladí ľudia. Verím, že nový rok bude pokračovať lepšie a naše posádky budú volať k zraneným, ktorým budú môcť čo najlepšie pomôcť či zachrániť život. Najsmutnejšou udalosťou v minulom roku bol pre nás všetkých pád nášho vrtuľníka v Slovenskom raji, kde sme stratili veľmi dobrých kolegov a priateľov,“ dodáva riaditeľ VZZS ATE Ján Kuboši.
Pristávacia plocha pre záchranársky vrtuľník funguje v areáli Kysuckej nemocnice vyše dva roky. Kým vybudovali heliport, musel pristávať na neďalekom štadióne. Ak išlo o skúsenejšieho pilota, pristál aj v areáli nemocnice na trávnatej ploche. Ak nie, museli na prevoz pacienta k vrtuľníku na štadióne využívať záchranky. Keďže pri záchrane ľudského života ide o minúty, rozhodla sa nemocnica postaviť pristávaciu plochu priamo vo svojom areáli.
Na výstavbe participoval tiež letecký úrad, ktorý nemocnicu usmerňoval v tom, ako plochu urobiť tak, aby bola bezpečná. Musel spevniť terén, vyrúbať niekoľko stromov a urobiť osvetlenie, keďže vrtuľník pristáva aj vo večerných či nočných hodinách. Heliport vybudovala nemocnica z vlastných zdrojov. Využila peniaze, ktoré získala zo svojej podnikateľskej činnosti, teda z prevádzky parkoviska či nemocničných bufetov.
