Šikovný drotár z Kysúc reprezentoval vlani Kysuce a Slovensko na množstve podujatí. Jedným z nich bola aj výstava Expo 2015 v talianskom Miláne. Juraj tam predstavil Srdce pre Slovensko, ktoré spolu s ním v rokoch 2012 - 2013 tvorilo 1700 ľudí zo Slovenska, ale i cudzincov, ktorí našu krajinu navštívili a zúčastnili sa na rôznych podujatiach, kde Kysučan srdce drôtoval. V Miláne začal pracovať na novom, ktoré nazval Jedno srdce - jeden svet/One heart - one world. Zapojil do „práce“ cudzincov, ale aj Slovákov, žijúcich v Taliansku. Pridal sa tiež prezident Andrej Kiska. „Povedal som mu, že ako správny slovensky prezident by mal vedieť aj drôtovať. Prisľúbil, že po oficialitách sa ešte pristaví a slovo dodržal. Na Expo sme prišli celému svetu predstaviť unikátne remeslo - drotárstvo. Mojou úlohou bolo robiť ukážky. No povedal som si, že najväčším zážitkom pre návštevníkov bude, ak si sami vyskúšajú niečo udrôtovať,“ hovorí Šerík. Tak sa vlastne zrodila myšlienka začať nové srdce.
Do drôtovania sa zapojili cudzinci z 35 štátov
Samotný základ rozpracoval ešte doma a na Expe pokračoval. „Hlavnou myšlienkou tohto projektu bolo predstaviť celému svetu naše tradičné remeslo a možnosť vyskúšať si prácu s drôtom vlastnými rukami, pritom sa stať súčasťou myšlienky - spojiť symbolicky celý svet do podoby srdca. Bol som milo prekvapený obrovským záujmom a šikovnosťou ľudí, ktorí nám pomáhali. Každému jednému som najskôr predstavil svoj zámer a ukázal, aké je to jednoduché. Následne s nami drôtovali Američanie, Rusi, Taliani, Nemci, Číňania, ale i obyvatelia pre nás exotických krajín ako Katar, Omán či Thajsko. Dovedna išlo o 35 štátov,“ spomína.
Japonku učili spievať drotársku pesničku
Ako vraví, zažili množstvo úsmevných okamihov, napríklad keď učili spievať Japonky slovenskú drotársku pesničku „Ja som drotár od Žiliny“ ...
Srdce, ktoré vzniklo na výstave Expo, má šírku 44 cm,výšku 45 cm a váži 1,3 kg. „Jeho ďalší osud ešte nie je spečatený. Rozhodol som sa ho vydražiť a predať a peniaze použiť na záchranu rodného domu J.Holánika Bakeľa v Dlhom Poli, ktorý je od roku 2001 vyhlásený za kultúrnu pamiatku. Od roku 2008 je to mojou životnou prioritou. Chcem tam zriadiť pamätnú izbu, aj drotársku dielňu a celému svetu ukazovať, ako sa kedysi žilo a pracovalo s drôtom a čo všetko naši predkovia dokázali.
Je na veľkú škodu, že práve Slovensko - krajina kde sa drotárstvo zrodilo, nemá ani jednu pôvodnú drevenicu, ktorou by sme sa mohli prezentovať vo svete. Takú, v ktorej by žil a tvoril drotár tak, ako tomu bolov minulosti. Podľa mojich vedomosti sa síce jedna nachádza v skanzene Vychylovka a druhá niekde v ďalšom na východe Slovenska, ale tam sa dozviete informácie len z úst lektora, ktorý vás sprevádza,“ konštatuje.
Nedávno s ním nemecká verejnoprávna televízia dva dni natáčala dokument o drotárstve. „Robil som ukážky prác, rozprával o drotárstve, navštívili sme aj rodný dom Holánika v Dlhom Poli, tamojšiu základnú školu, kde sme s deťmi drôtovali, tiež obecné múzeum. Nemohol som však pozvať televíziu do vnútra drevenice, lebo ešte nie je dokončená a tak sme urobili len zábery zvonka. Bol som z toho dosť smutný, pretože to bola veľká príležitosť aj takýmto spôsobom predstaviť v zahraničí život slovenských drotárov,“ vraví.
Pradeda za precíznu prácu ocenil celý svet
Juraj Šerík používa pri práci mosadzný drôt rôznych hrúbok. Využíva techniku typickú pre Holánikovsko - Šeríkovský rod.
Podpísal sa na ňom fortieľ jeho predkov. Jeho pradedo Jozef Holánik-Bakeľ mal ešte za prvej republiky vo Varšave dielňu, v ktorej pracovalo tridsať ľudí. Vyrábal bežné veci do domácnosti ako habarky a svietniky. Zlomila ho však hospodárska kríza. Keď sa vrátil na Slovensko, vymyslel novú techniku a začal vyrábať šperkovnice a ozdobné veci. V Budatínskom zámku pri Žiline je nainštalovaná jeho stála expozícia.
Keďže nemal v remesle nasledovníka, jeho zať musel predtým, ako mu dal svoju dievku za ženu, zložiť drotárske skúšky. Juraj má byť na čo hrdý. Jeho pradeda za jeho krásnu a precíznu prácu ocenil celý svet. Aj v roku 1911 na svetovej výstave v Ríme získal najvyššie ocenenie Gran premio.
