KYSUCKÉ NOVÉ MESTO. Mesto už viac rokov trápil pretrvávajúci problém týkajúci sa nedostatku bytov. Spôsobil ho zablokovaný územný rozvoj mesta z dôvodu plánovanej vodnej cesty. V roku 2014 sa podarilo dosiahnuť v rokovaní s vládou zmenu trasy a tým aj odblokovanie väčšej časti územia pre výstavbu.
„Problém sme vyriešili po dohovore s ministerstvom dopravy zmenou trasy vodného kanála, ktorý pôvodne uhlopriečne pretínal dotknuté územie určené pre hromadnú bytovú výstavbu. Dosiahlo sa tak uvoľnenie približne 80 % dotknutého územia. Mesto vypracovalo dodatok k územnému plánu, ktorý je v súčasnosti platný. Aby sa dosiahlo zmysluplné využitie územia je potrebné k dodatku dopracovať urbanistickú štúdiu, ktorú by mali dať vypracovať záujemcovia o bytovú výstavbu v danom území,“ povedal primátor mesta Ján Hartel.
Problémom sú vlastnícke vzťahy
Podľa jeho slov sú dosť veľkým problémom vlastnícke vzťahy. „Mesto nie je vlastníkom územia a potenciálni záujemcovia o výstavbu musia prekonať tento veľký problém. Iné legislatívne prekážky mesto odstránilo. Čo sa týka záujmu o bytovú výstavbu, v súčasnosti nemáme presné čísla z dôvodu, že doteraz zablokovaná výstavba nám neumožňovala výstavbu nových bytov o čom sme verejnosť informovali. Preto sme riešili bytovú otázku len v rámci jestvujúceho bytového fondu. Teda poskytovaním bytov, ktoré sa uvoľnili od predchádzajúcich nájomcov. Predpokladáme, že ak sa rozvinie výstavba, záujem o byty výrazne narastie. Mesto má v súčasnosti približne 15 500 obyvateľov,“ informoval Hartel.
Kysucké Nové Mesto neustále žiadalo prehodnotiť zámer budovania koridoru prepájajúceho Vážsku s Oderskou vodnou cestou. Podľa pôvodného zámeru by sa totiž musela zbúrať v meste minimálne tretina jestvujúcej zástavby vrátane dvoch veľkých škôl.
Obidve strany zostali nemilo prekvapené
Mesto malo na rozvoj bytovej výstavby a príslušnej infraštruktúry jedinú rezervu - nezastavané územie v severozápadnej časti mesta. V roku 2009 vyhlásilo na jej zástavbu verejnú súťaž a mestské zastupiteľstvo schválilo víťaznú štúdiu, ktorá uvažovala s výstavbou približne 600 bytov a potrebnou infraštruktúrou vrátane veľkej obchodnej jednotky a parkoviska. Víťazná developerská firma začala vykupovať pozemky a pripravovať potrebnú dokumentáciu pre výstavbu prvých 120 bytov. Po čase však zistila, že v dokumentácii pripravovanej diaľnice D3 je zakreslený aj návrh vodného kanála, ktorý by mal prepájať Vážsku a Oderskú vodnú cestu. V zmysle tohto návrhu kanál naprieč pretínal dotknuté územie určené na bytovú výstavbu. Táto skutočnosť zaskočila nielen developera a zároveň investora, ale aj mesto.
Na základe opakujúcich sa interpelácií mesto až v roku 2014 dosiahlo, že ministerstvo výstavby zadalo Hydropojektu Bratislava vypracovať štúdiu pre trasovanie kanála, ktorá vymedzuje jeho trasu tak, aby čo najmenej obmedzovala územný rozvoj mesta.
