Na Základnej škole v Čadci – Milošovej u Prívary je Miroslava Habčáková Samsonová riaditeľkou od roku 2010. Túto „školičku“ so 65 žiakmi, ktorá je najmenšia v zriaďovateľskej pôsobnosti mesta, však deti rady navštevujú. Je to aj zásluhou riaditeľky, ktorá vie, ako niekedy dokáže detskú dušu potešiť láskavé slovo a pohladenie.
Zaujíma sa o problémy, ktoré deti trápia
„Nie som „riaditeľka“, som človek, ktorý riadi kolektív a chod školy. Mojou najväčšou pracovnou náplňou a koníčkom sú deti. Ich vzdelanie, výchova, rast, spokojný život. Nevšímam si len ich dochádzku a známky, ale aj vplyv rodinného života a starostlivosť zo strany rodičov,“ vraví.
Dôkazom toho je aj jej záujem o osudy detí, ktoré sa ocitli v neľahkej životnej situácii. „Niektoré ma natoľko poznačili, že som založila skupinu dobrovoľníkov. Obyčajných ľudí, Čadčanov, empatických a ochotných pomôcť. Nie je nás konkrétny počet. Sú to ľudia, ktorí prídu, podporia, pomôžu. Skupinu som však pomenovala. Príznačne, symbolicky - Kysučania Kysučanom. Dňa 14. marca organizujeme koncert, ktorého cieľom je získať financie pre dve rodiny našich školáčok. Budú určené na vrt studne, vybudovanie WC, kúpeľne a finančnú výpomoc.
Koncert organizujem v spolupráci s Vierkou Strýčkovou z KIC- Kultúrneho domu v Čadci a Dagmar Šamajovou, riaditeľkou ZUŠ M. R. Štefánika. Veľkou pomocnou rukou je mi Mesto Čadca a jeho primátor, ktorý moju myšlienku podporil. Na koncerte vystúpia deti z tanečného a speváckeho odboru ZUŠ, Kelčovan, skupina Veľký dom, huslisti Michal Vasiľ a Kristián Gašpar“ informuje.
Dodáva, že po koncerte sa uskutoční vernisáž obrazov, ktoré maľuje Tomáš Jurga, bývalý pedagóg, ktorý po autonehode zostal v bdelej kóme. Výťažok z koncertu bude smerovať k rodinám dvoch druháčok s rozdielnymi rodinnými príbehmi.
Pijú, varia, perú vo vode z potoka
„Lucka je druháčka. Má ešte sestru, asi 4-ročnú. To, že rodina je v ťažkej situácii, by ste si na jej výzore nevšimli. Lucka chodí pekne a čisto oblečená, matka dopraje deťom to, čo sama v detstve nedostala. Dievčatá vychováva s láskou. „Keď som sa dozvedela o ich situácii, bola som veľmi prekvapená. Lucka vždy vonia. Krásne, avivážou a čistotou. Čudné to je preto, lebo doma nemajú vodu. Pijú, varia, perú vo vode z potoka...Ich dom je v dezolátnom stave. Dolu stenami tečie pleseň. Nemajú kúpeľňu, WC. Rodičia sú skromní, jednoduchí a ich výzor už o ich situácii napovedá. Celý svoj skromný finančný rozpočet míňajú na deti. Otvoria sa málokomu, nežiadajú, nepýtajú. Mne sa však podarilo k nim priblížiť, prijali ma a matka sa veľmi teší ponúknutej pomoci. Napriek všetkému sú to zodpovední rodičia. Hoci poberajú hmotnú núdzu a pracuje iba otec, Lucka má všetky poplatky do školy zaplatená medzi prvými,“ opisuje riaditeľka.
Zostali bez otca - živiteľa
Tento „príbeh“ je skromnejší na slová. Jedna veta povie všetko. „Natálkin otec tragicky zahynul v aute cestou do práce pri zrážke s dodávkou plnou migrantov. Určite ste o tejto tragédii počuli,“ hovorí o druhom prípade.“
Podľa známeho výroku vraj najviac pomáhajú žiakom učitelia, ktorí reagujú na signály, ktoré deti vysielajú a nie na chyby, ktoré robia. Zrejme to platí aj v prípade maličkej školičky v Milošovej a jej riaditeľky.
