RADOĽA. Už piaty rok budú kysuckí múzejníci pokračovať vo výskume v Radoli, časti Koscelisko. Riaditeľ Kysuckého múzea v Čadci Miloš Jesenský hovorí, že ho môžu realizovať vďaka podpore Žilinského samosprávneho kraja a spolupráci s Archeologickým ústavom Slovenskej akadémie vied.
Sústredia sa na možné pozostatky valu
„Výskum sa tentokrát sústredí na predpokladaný val, ktorý zasiahla už minuloročná sonda. Na vrchole terénnej vyvýšeniny, možného pozostatku valu, objavili kamennú konštrukciu, ktorej funkcia je zatiaľ neznáma,“ hovorí Jesenský. „Podobný nález zaregistrovala aj Marcela Ďurišová pri výskume v roku 1989, vtedy ho interpretovala ako rozrušenú kamennú konštrukciu valu,“ vysvetľuje archeologička Kysuckého múzea Danka Majerčíková. Dodáva, že na inom mieste sa odkryl objekt s prepálenou hlinou, roztrúsenými kameňmi a drobnými lužickými črepmi. Tieto analógie dovoľujú dve, zatiaľ len pracovné teórie. Objavená kamenná konštrukcia môže byť zvyškom valu, pričom kamene mohli tvoriť jeho kamenné jadro, nad ktorým bol hlinený násyp, alebo mohli tvoriť kamennú plentu, ktorá spevňovala vonkajšiu časť valu. Je tiež možné, že kamene sú pozostatkom lužickej mohyly. V takom prípade by kamene tvorili príkrov nad lužickými hrobmi (kamenný veniec), akúsi základňu pre hlinený násyp mohyly. Túto teóriu by mohli potvrdzovať nálezy drobných črepov z lužickej pohrebnej keramiky vo vrstve tesne pod kamennou vrstvou či medzi kameňmi. To napĺňa múzejníkov nádejou na ďalšie zaujímavé objavy.
„Toto leto bude výskum valu ďalej pokračovať smerom dovnútra opevnenej plochy. Cieľom bude potvrdiť alebo vyvrátiť jeho existenciu. Doteraz sa v sezónach 2014-2015 nenašli žiadne stopy po konštrukcii valu alebo umelom násype, ale máme už potvrdenú priekopu, prebiehajúcu pred predpokladaným valom,“ konštatuje Jesenský.
Našlo sa množstvo črepov, tiež vzácna minca
Za uplynulé roky sa podarilo zamerať a archeologicky preskúmať v Radoli celý pôdorys zaniknutého stredovekého kostola. „Viac-menej sa dokázalo, že chrám začiatkom 15. storočia zničili husiti. V interiéri sa našli značné plochy prepálenej hliny a zvyškov spáleného dreva. V tesnej blízkosti múrov sa na dne deštrukčnej vrstvy našiel hrot šípu do kuše, čo naznačuje, že sa pri kostole bojovalo.V interiéri kostola a v jeho okolí objavili veľké množstvo črepov, zväčša z druhej polovice 14. až prvej polovice 15. storočia.
„Našlo sa aj veľké množstvo stredovekých i novovekých klincov (121 ks), prstienok, železná pracka z opaska a drobná minca Žigmunda Luxemburského. Posledné tri nálezy pochádzajú z hrobov objavených v interiéri kostola,“ hovorí riaditeľ. Pri výskume identifikovali celkovo päť hrobov, štyri priamo v interiéri a piaty tesne za múrom kostola. Všetky kostrové pozostatky podrobili antropologickej analýze.
Návštevníkov Koscelisko zaujíma
„Pôda v Radoli dýcha históriou, napokon viac ako tritisíc rokov prakticky nepretržite trvajúceho osídlenia muselo zanechať stopy. Koscelisko je najzaujímavejšou lokalitou,“ povedal starosta Radole Anton Tkáčik. Informácie o tamojšom prebiehajúcom výskume budia stále záujem a do obce preto prichádzajú na výlety ľudia sa záujmom o regionálne dejiny. Využívajú náučno - historický chodník, ktorého významným bodom je práve Koscelisko.
„Charakter náleziska však našťastie nie je príťažlivé pre „hľadačov pokladov". Ak aj bolo v starom kostole alebo v sídle, ktoré ho obklopovalo niečo cenné, tak to uchmatli už pred takmer 600 rokmi husiti, ktorí ho vyplienili okolo roku 1430 a ostali po nich iba ruiny, črepy a spálenisko,“ dodáva.
Aktuálny výskum pre nich znamená doplnenie ďalších čriepkov minulosti do mozaiky histórie obce, ktorá siaha až do praveku, ale je veľmi skúpa na písomné pramene.
