o o vzácneho rysa.
ČADCA. Ochranári sledujú rysa, ktorý prešiel už približne 20 poľovníckych revírov a zrejme využil tri migračné koridory. Podľa ich slov má pre rysieho kocúra Ľuba pojem domov pomerne široký význam. Nie je ním jedna horská dolina, ba ani celé pohorie. Od minulého októbra ho fotopasce zachytili v troch geomorfologických celkoch na pomedzí Čiech, Slovenska a Poľska. Konkrétne v Javorníkoch, Kysuckej vrchovine a Kysuckých Beskydách na ploche väčšej než 300 štvorcových kilometrov (30-tisíc hektárov). Unikátne dáta sa podarilo získať vďaka spoločnému mapovaniu veľkých šeliem, na ktorom spolupracuje Hnutie Duha Olomouc so Správou CHKO Kysuce, OZ Karpatská divočina a množstvom dobrovoľníkov z Čiech a Slovenska.
Jedinečná kresba
V priebehu 80 dní od konca októbra do polovice januára ho fotopasce zachytili celkom jedenásťkrát na siedmich rôznych miestach. Zoológovia z Duhy Ľuba identifikovali vďaka jedinečnému škvrneniu na tele, ktoré tvorí typické rozety.
„Je obdivuhodné, že musel najmenej trikrát prekonať frekventovanú cestnú komunikáciu E75 medzi Čadcou a Žilinou, po ktorej prejde denne viac ako 15-tisíc áut, dvojkoľajovú železnicu, rieku Kysuca, cestnú komunikáciu prvej triedy E442 medzi Makovom a Kolárovicami a radu ďalších cestných komunikácií nižšej triedy, informoval Martin Duľa, ktorý sa mapovaniu rysov v Chránenej krajinnej oblasti Kysuce venuje v rámci svojej diplomovej práce na Masarykovej univerzite v Brne.
Navštívil viaceré poľovnícke revíry
Pri náročnom putovaní sledovaný rys navštívil zhruba 20 slovenských poľovníckych revírov a pravdepodobne využil i tri migračné koridory (pri Povine, Klubine a Kolároviciach), vytipované v rámci nedávnej štúdie Mendelovej univerzity v Brne, na ktorej sa podieľali českí a slovenskí zoológovia. „Krajina na západnom okraji Karpát je silno pozmenená ľudskou činnosťou. Je dobrou správou, že pre rysy a ďalšie šelmy je navzdory veľkému zaťaženiu dopravou stále priechodná. Zostávajúce migračné koridory na českom i slovenskom území musíme v našej krajine zachovať. Pre životaschopnú populáciu rysov v Beskydách a Javorníkoch je funkčné prepojenie s jadrom karpatskej populácie na Slovensku nevyhnutné“, vysvetlil Michal Bojda z Hnutia Duha, ktorý mapovanie koridorov na česko-slovenskom pomedzí koordinoval.
„Hoci sa niektorým rysom darí prekážky prekonávať, pre iných môže skončiť pohyb v okolí cesty tragicky. Len vlani na cestách v Moravsko-sliezskych Beskydách a Javorníkoch zrazilo dvoch mladých jedincov rysa ostrovida,“ povedal Miroslav Kutal, koordinátor hnutia. Lepšiu ochranu ekologických sietí v rámci celého pohoria Karpát by mal riešiť projekt ConnectGREEN, ktorý Duha a Štátna ochrana prírody SR práve pripravujú spolu s partnermi z ďalších karpatských území.
Podľa odborníka priechodnosť limituje urbanizácia
Priechodnosť krajiny pre veľké šelmy v územnej pôsobnosti Správy CHKO Kysuce do značnej miery limituje existujúca i plánovaná urbanizácia. „Správa CHKO Kysuce spolu s OZ Karpatská divočina sa v posledných rokoch zameriava nielen na monitoring pobytových znakov šeliem v ich prirodzenom prostredí, ale i v tých častiach potenciálnych biokoridorov, kde ich trasovanie prebieha v susedstve urbanizovaných častí obcí. Aj na základe týchto údajov je možné v územných plánoch obcí navrhnúť funkčné biokoridory a zachovať tak konektivitu habitatov veľkých šeliem,“ povedal za Správu CHKO Kysuce a OZ Karpatská divočina Peter Drengubiak.
Okrem Ľuba „putoval“ aj rys Ludvík (král)
Jarmila Krojerová z Ústavu biológie stavovcov Akadémie vied ČR hovorí, že už skôr zaznamenali presun medzi spomínanými lesnými celkami pomocou GPS telemetrie. Podľa jej slov v období rysej ruje obdobnú cestu podnikol rys Ludvík (král).
„Jeho presun z oblasti Javorníkov do oblasti Kysuckých Beskýd a Kysuckej vrchoviny a späť trval zhruba jeden týždeň. Rys Ľubo potvrdil, že táto migrácia nebola ojedinelá a spomínaná migračná trasa je pre rysy aj po troch rokoch stále priechodná a zabezpečuje kontakt so zvyškom karpatskej populácie,“ dodala Krojerová.
Autor: ih
