ČADCA. V Kysuckom múzeu v Čadci sa pred 16-timi rokmi potešili z pokladu, ktorý objavil pri výkopových prácach v blízkosti domu Jozef Kubica. Mince boli uložené v hlinenom krčahu. Najstaršou bol denár Mateja Korvína z roku 1489, najmladšou trojgrajciar Leopolda I. z roku 1677. Z panovníkov, za vlády ktorých sa razili, sú najviac zastúpené mince poľského kráľa Žigmunda III. (1587-1705). Bežne ich používali obyvatelia strednej Európy v 16. a 17. storočí. Išlo najmä o tie s menšou nominálnou hodnotou. Najdrahšie - zlatý florén či strieborný toliar v poklade neboli. Našli sa však orty, polturáky, polbatzeny, groše, denáre či grajciare.
Múzeum malo šťastie, išlo o poctivého nálezcu
Po tom, čo Jozef Kubica poklad našiel, bez váhania vytočil číslo Kysuckého múzea v Čadci a nález ohlásil. Mince zhrnul do sklenených pohárov od zaváranín a čakal na príchod odborníkov. Potom sa začalo s počítaním strieborniakov. Počet sa neskôr ustálil na impozantnom čísle 1658 kusov.
„Zelenou patinou pokryté mince putovali do Kysuckého múzea, kde absolvovali očistné procedúry vrátane kúpeľa v kyseline fosforečnej, v sérii po pätnásť kusov. Pre konzervátorov a reštaurátorov to znamenalo veľa práce. Samotné počítanie prebehlo niekoľkokrát, kým sa dopracovali ku konečnému číslu. Náročné bolo aj čistenie, pretože mince nižšej hodnoty, aj keď sú strieborné, mali iný stupeň oxidácie vďaka odlišným kovovým prímesiam v striebre a bolo potrebné používať rôzne chemikálie,“ spomína riaditeľ Kysuckého múzea v Čadci Miloš Jesenský. Podľa jeho slov už po vyčistení troch stoviek sa potvrdil prvotný predpoklad. „Pohľad na portréty uhorských panovníkov Ferdinanda III., jeho nástupcu Leopolda I., či poľského kráľa Žigmunda nenechával nikoho na pochybách, že platidlá pochádzajú z obdobia rokov 1623 až 1679,“ vysvetľuje.
Expertízu vykonal numizmatik
Po expertíze, ktorú vykonal numizmatik Archeologického ústavu v Nitre Ján Hunka, bolo možné ustáliť konečné zloženie pokladu. „Predpoklad, že peniaze ukryl obchodník podporuje predovšetkým fakt, že sa našli oproti tej časti brehu Kysuce, pozdĺž ktorého viedla frekventovaná cesta spájajúca Uhorsko so Sliezskom a Poľskom,“ vraví Jesenský.
Keďže nález obsahoval iba mince menšej hodnoty, pričom viac ako polovica z nich bola poľských, je vraj viac ako pravdepodobné, že ich zakopal nejaký kupec smerujúci z Poľska na trh do Kysuckého Nového Mesta, alebo iného trhového mesta na severozápadnom Slovensku, prípadne remeselník vracajúci sa so zarobenými peniazmi z Poľska.
„Bol to asi obchodník, čo dokladajú mince viacerých obchodných centier súdobého Poľska, Pruska, respektíve častí okupovaných z obchodných dôvodov Švédmi. Máme na mysli mince z mincovní Elbing, Riga, Królewiec a hlavne Gdaňsk. Groše Jána II. Kazimíra z roku 1651 z posledne menovaného centra sa v našich nálezoch dosiaľ nezaznamenali,“ konštatoval Hunka.
Išlo o veľký obnos peňazí
Ukryté mince z pokladu v Čadci predstavovali vo svojej dobe pomerne veľký obnos peňazí, pre ktorý by sa v prípade prežitia oplatilo tomu, čo ich ukrýval, vrátiť. Pretože zostali v zemi minimálne 300 rokov, je isté, že ten, kto ich tam dal, už nemal možnosť vybrať ich, prípadne nik z jeho najbližších o tomto bohatstve nevedel, a preto ho nehľadal“, myslí si Hunka.
„Dnes, keď sa mince ligocú vo svetle elektrických lámp pod sklom vitríny expozície Kysuckého múzea, môžeme dlho premýšľať nad osudom neznámeho vlastníka pokladu,“ dodáva riaditeľ múzea Jesenský.
Časť horelického pokladu, teda časť mincí a nádoba, v ktorej sa našli, vystavuje múzeum v expozícii histórie Čadce. Bádatelia môžu po dohode študovať aj tie, ktoré múzejníci uložili do depozitára a nie sú bežne prístupné.
POKLAD OBSAHOVAL:
Denáre: 57 ks
Grajciare: 703 ks, z toho: 1-grajciare – 1 ks, 3-grajciare – 608 ks, 6-grajciare – 22 ks, 10-grajciare – 4 ks, 15-grajciare- 68 ks (spolu v hodnote 3017 grajciarov)
Poltoraky: 547 ks
Poľské groše: 332 ks, z toho ½-groše – 4ks, 1-groše – 5ks. 2-groše – 2ks, 3-groše – 188 ks, 6-groše – 133 ks (spolu 1373 grošov)
Orty: 9 ks
Polbatzeny: 10 ks
Mince boli schované v hlinenom krčahu. FOTO: KYSUCKÉ MÚZEUM
