Adrián, ešte pred pár mesiacmi sme a ťa mohli sledovať v extraligovom tíme Orange HK 20. Prečo práve NAHL v USA a ako sa vlastne prestup do tímu Janesville Jets „zrodil“?
– Prestup sa zrodil veľmi ľahko, kedže Janesville mal o mňa záujem už pred sezónou. Vtedy som však uprednostnil projekt Orange HK 20, lebo som si myslel, že mám väčšiu šancu dostať sa na majstrovstva sveta do 20 rokov. Bohužiaľ, sa mi to nepodarilo. Veľkú úlohu zohralo aj to, že som sa zranil mesiac a pol pred majstrovstvami a nemal som šancu zabojovať o miestenku v záverečnom kempe. Janesville som si vybral preto, lebo chcem pokračovať v NCAA. Je to univerzitná liga, z ktorej sa 33 percent hráčov dostáva do NHL. Z NAHL je to o to ľahšie sa tam dostať, keď budem produktívny, ako keby som ostal v Európe. Z Janesvillu sa dostáva väčšinou polovica hráčov na univerzitu každý rok, čiže ide o veľmi kvalitnú organizáciu.
V tíme Jets si odohral už 13 zápasov. Ako sa ti podarilo zvyknúť si na zámorský štýl hokeja a ako sa ti v klube darí?
– V Janesville sa mi hrá veľmi dobre, pripísal som si už 6 gólov a 12 asistencií. Mám skvelých spoluhráčov, hlavne si rozumiem s Taylorom Fernandezom, s ktorým sa vidíme aj naslepo. Taylor bol zároveň aj vyhlásený najlepším hráčom za mesiac február. Začiatok bol veľmi ťažký, bolo to rýchlejšie, vysoké tempo, dohrávanie súbojov bolo pre mňa niečo nové, s čím som sa nestretol ani vo Švédsku, a ani v slovenskej extralige. Postupom času som sa ale prispôsobil a vyhovuje mi to.
Ešte pred časom si hrával vo Švédsku. Keď si porovnáš viaceré herné štýly, ktorý z doterajších ti najviac pasoval?
– Každý štýl je odlišný, myslel som si, že európsky štýl mi bude vyhovovať viac, ale teraz som zistil, že ten americký sa mi veľmi páči kvôli tomu, že sú tu malé ihriská a viac-menej stále som pri súperovej bráne, mám viac možností na strelenie gólu alebo prihrávky. Myslel som si, že budem mať problémy s americkým štýlom hokeja, ale zasa ja som taký hráč, že sa nebojím ani zraziť či pobiť.
Aké si si v tíme Jets stanovil osobné ciele? A čo sa od teba očakáva od vedenia klubu?
– Moje ciele boli zo začiatku hrať čo najviac a prispôsobiť sa hre. Mal som určitý rešpekt, ale mám už nejaké skúsenosti z reprezentácie či z pôsobenia v mužskej extralige, ktorá mi dala veľa a je to iný hokej ako juniorský. Myslím si, že všetko má svoje klady a zápory. Vedenie odo mňa očakáva hrať svoj európsky hokej a pomôcť tímu strielať góly.
Ako vyzerá tvoj bežný deň, keď nemáš zápas?
– Môj bežný deň bez zápasu je jednoduchý. Zobudím sa, naraňajkujem sa, ideme do posilňovne. Neskôr máme tréning na ľade. Po tréningu študujem, keďže chcem ísť na univerzitu, musím zvládnuť ACT. To je vlastne maturita pre Američanov, ktorá ma čaká 9. apríla, takže sa na to pripravujem. Keď mám voľný čas, tak chodíme s chalanmi do kina, hráme PS4 alebo proste relaxujem.
Pred pár dňami si oslávil narodeniny. Aké boli oslavy 20. narodenín v USA?
– Moje narodeniny boli skvelé. Síce pri mne nemohla byť rodina, priateľka a kamaráti, ale ráno ma čakalo prek-vapenie, kedže pre mňa spoluhráči pripravili veľké raňajky, išli sme na tréning a večer sme to patrične oslávili. No s mierou, pretože na ďalší deň sme mali zápas.
Hrával si hokej vo Švédsku, tak si asi zvyknutý byť dlhší čas bez rodiny. No USA je predsa len ďalej. Ako často si v kontakte s rodinou, priateľkou? A kedy a ťa opäť uvidíme na Slovensku?
– Je tu 7-hodinový posun, ale keď cestujeme aj na Aljašku, je tam 10-hodinový časový posun. Je to zložité, ale popravde som s rodičmi v kontakte tak 3-4 krát do týždňa a s priateľkou si skypujeme každý deň. Tak isto som často v kontakte s Ľudom Hajdukom. Na Slovensko prídem čoskoro. Deviateho apríla nám končí základná časť a potom sa začína play-off. Podľa toho, kam sa dostaneme, podľa toho prídem. Ak vypadneme na začiatku, tak v apríli, ak pôjdeme ďalej, tak prídem na Slovensko až v máji.
Okrem hokeja v Čadci hrávaš aj hokejbalovú ligu (keď si na SVK). Sleduješ výkony svojho Dream Teamu zo Svrčinovca?
– Áno, sledujem dianie ako člen Dream Teamu, každý víkend napíšem Ľudovi, že ako hrali a poprípade sa ho opýtam na nejaké zaujímavosti.
Čo ty a reprezentácia? A kedy uvidíme Adriána Holešinského hrať v NHL?
– Reprezentácia a NHL je ešte cesta dlhá a náročná. Urobím však všetko preto, aby som sa tam dostal. Preto som si zvolil túto americkú cestu, kde som každému na očiach.