V rozhovore sa dozviete o jej volejbalových začiatkoch, no aj o plánoch do budúcnosti.
Ako dlho sa už venujete volejbalu a kde všade ste pôsobili?
– Volejbalu sa venujem závodne už 6. rok. V Čadci som pôsobila 5 rokov, tam som aj začínala. Za môj osobný a herný rozvoj vďačím aj mojim trénerom z Čadce (Peter Gramblička, Elena Grambličková, Bibiána Plešivčáková), ktorí mali so mnou veľa práce a trpezlivosti. Za technický rozvoj vďačím aj absolvovaniu volejbalových kempov v Luhačoviciach, kde som získala i ocenenie od českého reprezentačného trénera junioriek Aleša Nováka. Momentálne hrám za Žilinu prvý ok.
Pochádzate zo športovo založenej rodiny. Volejbal bol vždy ten šport, ku ktorému vás to ťahalo, alebo boli aj iné športy?
– Každý člen z mojej rodiny je srdcom športovec. Keď som bola mladšia, vždy som chcela skúsiť každý šport, či už to bolo behanie, basketbal, hádzaná alebo bedminton. Ale volejbal bol vždy šport, ku ktorému som inklinovala najviac. Preto som sa rozhodla skúsiť hrať volejbal závodne v Čadci a odvtedy sa stal volejbal mojou srdcovou záležitosťou.
Ako si spomínate na svoje volejbalové začiatky? Pravidelné dochádzanie z rodnej Turzovky do Čadce asi tiež nebolo ideálne...
– Moje volejbalové začiatky boli veľmi ťažké, a to hlavne kvôli dochádzaniu, keďže mi jeden tréning zabral 5 hodín. Asi nie každý by mal na to nervy. Ale pokiaľ má človek chuť a chce sa niečomu venovať, tak musí niečo aj obetovať. Veľké ďakujem patrí určite mojej rodine, ktorá ma vždy podporovala.
Vaša bývalá trénerka Elena Grambličková na vás nešetrila slovami chvály. A nehovorila vám inak ako „Megy“. Kde vznikla táto prezývka?
– Prezývka „Megy“ vznikla už na základnej škole, kde ma tak volali moji kamaráti. Hlavným dôvodom vzniku tejto prezývky bolo asi to, že moje meno bolo príliš dlhé a potrebovalo skratku (úsmev).
V súčasnosti hrávate prvú ligu za Žilinu. Ako sa vám v súťaži darí ako tímu a vám osobne?
– Momentálne sme na 3. mieste. Zápasy boli veľmi vyrovnané, vždy to boli len minimálne rozdiely. Tím v Žiline je veľmi mladý, dievčatá sú veľmi šikovné a chcú na sebe pracovať. Myslím si, že tento tím má veľkú perspektívu do budúcnosti.
Čo vy a plážový volejbal? Kde vidíte rozdiely medzi ním a klasickým volejbalom? A čo sa vám hrá lepšie?
– K plážovému volejbalu som sa dostala až minulý rok, keď som sa zúčastnila viacerých turnajov, na ktorých sa mi aj podarilo uspieť. Veľmi ma baví a tento rok by som sa mu chcela venovať intenzívnejšie. Nemôžem však povedať, ktorý volejbal ma baví viac, každý má niečo do seba. Ale plážový volejbal je veľmi dobrá príprava na halový volejbal.
Pravidelne sa zúčastňujete na rôznych turnajoch aj v Čadci. Hlavne letná sezóna je v Čadci v znamení beach volejbalu. Akú úroveň majú beachové turnaje v Čadci?
– Na beachových turnajoch v Čadci som bola síce len párkrát, ale vždy to bolo super zorganizované, úroveň bola celkom vysoká, ani bufet s občerstvením nechýbal. Odporučila by som turnaj v Čadci každému volejbalovému fanúšikovi.
Aké ciele si kladiete do budúcna? Predsa len, hráčsku kariéru máte ešte stále pred sebou...
– V žilinskom klube som zatiaľ veľmi spokojná a chcela by som tam aj naďalej pôsobiť a zlepšovať sa vo svojich herných činnostiach. Možno jedným z mojich snov je zahrať si ženskú extraligu.
FOTO: ARCHÍV DANKY PAVLÍKOVEJ
