KRÁSNO NAD KYSUCOU. Slávny zbojník Juraj Jánošík mal len 25 rokov, keď ho v Liptovskom Mikuláši obesili. Bolo to pred tristotri rokmi. Rok pred svojou popravou navštívil so svojou družinou krčmu U Hvizdáka v Krásne, kde utratili časť nazbíjaných peňazí. Pri vypočúvaní povedal, že na Veľkú noc v roku 1712 tam vypili dva sudy piva.
Aj vďaka akademickému sochárovi Jaroslavovi Gaňovi z Kysuckého Nového Mesta sa legendárny zbojník dočkal v Zázrivej hrobu, aj keď symbolického. Ďalší kysucký sochár Jozef Mundier rokov mu vyrobil „opasok“.
Nájdu ho pod Rozsutcom
Pod Rozsutcom, neďaleko zbojníkovho rodiska, nájdu návštevníci jeho hrob. Kompozícia pozostáva z nakloneného kríža symbolizujúceho porobu slovenského robotného ľudu spútaného reťazou. Na konci reťaze je pretrhnutá obruč ako nádej na vyslobodenie a lepšiu budúcnosť.
„Telo vraj pochovali na kuruckom cintoríne v Čemiciach – obci, ktorá je dnes na dne Liptovskej Mary. Vraj. Nech polemizujú dejepisci. Dôležitá je myšlienka, ktorá vzišla zo životov a činov, legiend i právd. Myšlienka zrodu vzdoru a túžby po nezávislosti,“ povedal Gaňa. Nejde teda o hrob konkrétneho človeka, ale pomyselný, symbolický. „Je to hrob myšlienky, ktorú sa pokúsili na čas uväzniť v putách teatrálnou smrťou Jánošíka, ktorá mala byť odstrašujúcim príkladom pre ďalšiu revoltu, ktorá sa napriek tomu vymanila z jarma neslobody a ukázala možnú cestu nasledujúcim pokoleniam,“ informoval autor.
Dnešní Jánošíkovia berú chudobným
V Zázrivej na Orave nájdu návštevníci na Jánošíkovom dvore aj ďalšie skulptúry znázorňujúce smrť slávneho zbojníka. Ide napríklad o opasok od sochára Jozefa Mundiera z Čadce a symbolickú šibenicu, ktorej autorom je Marek Ryboň zo Žiliny. „Hádam neexistuje Slovák, ktorý by nepoznal legendu o slávnom zbojníkovi. Ja som sa pri stvárnení témy Jánošíkov hrob rozhodol pre symbolický opasok. Taký, s ktorým chodil na zboj, do krčmy, ale aj za frajerkou. Ako materiál som si vybral kameň, pretože vo mne vzbudzuje silu a večnosť. Občas aj dnes vidím Jánošíkov, akurát s opačným poslaním. Neberú totiž bohatým, ale chudobným,“ skonštatoval Mundier.
Slúžil v pešom pluku
Jánošík vyrástol v Terchovej na samote „U Jánošov", v rodine, ktorej meno sa opakovane vyskytovalo na zoznamoch poddaných porušujúcich vtedajšie zákony. Pokrstili ho v kostole Najsvätejšej Trojice vo Varíne. Mal štyroch súrodencov. Troch mladších bratov Jána, Martina, Adama a staršiu sestru Barboru.
Juraj vstúpil do povstaleckého vojska Františka II. Rákociho na výzvu plukovníka Viliama Winklera koncom roku 1707 a pravdepodobne slúžil v pešom pluku. Po porážke v bitke pri Trenčíne slúžil v cisárskej armáde na Bytčianskom zámku. Zoznámil sa tam s väzneným vodcom zbojníckej družiny Tomášom Uhorčíkom, ktorému na jeseň roku 1710 zrejme pomohol ujsť a po ktorom roku 1711 prevzal vedenie. Prvýkrát ho aj s Uhorčíkom chytili v Klenovci na jeseň 1712. Uhorčík totiž po asi 9 rokoch prestal zbíjať a oženil sa tam. Jánošík uňho bezpochyby trávil zimu. Zadržiavali ich v Hrachove na statku Okoličániovcov kde ich aj kruto mučili, no po podplatení úradníkov ich prepustili. Oboch ich u Uhorčíka znova chytili začiatkom roku 1713. Tentokrát to boli liptovskí žandári.
Liptovská stolica a jej sédria mala eminentný záujem Jánošíka chytiť, pretože ozbíjal grófku von Schardonovú medzi Východnou a Važcom, a za tento čin musela stolica z vlastných prostriedkov platiť grófke odškodné. Podobne aj za oravského zemana Ladislava Zmeškala, obchodníka so súknom, ktorého okradli v Svätojánskej doline. Tiež ho prenasledovali aj za prepad kaštieľa Ladislava Okoličániho v Okoličnom. Preto sédria najala detektíva E. Kubínyiho, aby po zbojníkoch pátral. Dňa 16. marca 1713 Jánošíka obvinili z viacerých lúpeží a aj z vraždy kňaza Juraja Vertíka z farnosti Domaniže, ktorá sa stala 4. septembra 1712 v Suchej doline pri Fačkove. K tej sa však ani po mučení nepriznal.
Súdny proces začal o rok
V marci 1713 začal súdny proces. Ťažiskom obžaloby proti Jánošíkovi, ktorej predsedal prokurátor Alexander Černický, boli obvinenia zo zbojstva. Prokurátor žiadal trest smrti. Na druhej strane sa obhajoba, vedená Baltazárom Palugyayom, usilovala obžalobu vyvrátiť. Poukazovala na viaceré poľahčujú okolnosti. Že žil v podstate slušným životom, opustil zlých kurucov a následne slúžil v cisárskom vojsku. Na zboj ho vraj nahovoril Uhorčík.
Zbojníckej prísahe zostal verný
Jánošíkovi priťažilo, že ostal verný zbojníckej prísahe a pri vypočúvaní dobrovoľne neprezradil mená tovarišov, ani to, kde ukryl svoje nazbíjané poklady. Ešte v ten istý deň, 17. marca, si vypočul rozsudok. Súd Liptovskej stolice ho odsúdil na trest smrti jedným z najhorších možných spôsobov - napichnutím a zavesením za rebro na hák. Zanedlho po Jánošíkovej poprave súdili aj Uhorčíka.
Aj toho na trest smrti - lámaním v kolese. V Uhorčíkovom prípade súd zohľadnil určité poľahčujúce okolnosti a preto nariadil najmenej drastickú variantu tohto trestu - lámanie od hrdla. Podľa rozsudku malo byť napokon Uhorčíkovo telo vpletené do kolesa a vystavené na výstrahu ostatným.
Uhorčík pri procese, ktorý začal 19. apríla 1713, urobil obšírnejšie priznanie a prezradil aj Jánošíkovu skrýšu v Čičmanoch so súknom pre 300 paholkov a mericu peňazí a zbrane schované v Terchovej. Tieto skutočnosti nasvedčujú, že Jánošík počítal s možnosťou opätovného vypuknutia povstania a sám pripravoval výstroj pre väčší vojenský oddiel. Možno to bol pravý účel zbojstva, čo by dosvedčovala aj skutočnosť, že bol v kontakte s plukovníkom Winklerom, u ktorého ako povstalec slúžil.
Na mieste krčmy U Hvizdáka stojí pošta a dom služieb
Na návštevu slávneho zbojníka obyvatelia Krásna nad Kysucou nezabudli. Podľa slov primátora Jozefa Grapu, na miestach, kde stála krčma, chcú v budúcnosti inštalovať na vyše metrovom stojane maketu odliatu z mosadze. Bude na nej zaťatých päť valašiek symbolizujúcich slávneho zbojníka a jeho družinu. Do jednej chcú vložiť niečo autentické, týkajúce sa Jánošíka. Primátor hovorí, že sa im podarilo získať dobové fotografie, na ktorých je zachytený starý kostol, vedľa ktorého v minulosti stála spomínaná krčma U Hvizdáka. Aj keď dnes tam už nie je ani kostolík, vedia určiť, kde sa toto miesto nachádzalo. V súčasnosti tam stojí pošta a dom služieb. „Na novej pešej zóne, ktorej sú tieto budovy súčasťou, by bolo takéto pripomenutie si histórie určite spestrením pre návštevníkov, ktorí do nášho mesta zavítajú. Je síce najmladšie na Slovensku, no nechýba mu bohatá história. Tú by mohli spoznať aj takýmto spôsobom,“ vraví. Nadôvažok, cez túto časť mesta prechádza cyklotrasa a tak by aj cyklisti, ktorí sa tu zastavia, mohli okrem oddychu spoznať kúsok zaujímavej histórie.
Čo sa týka plánovanej makety, zatiaľ im autor Ondrej 4.Zimka zhotovil odliatok zmenšenej verzie, od sponzora majú sľúbený aj mramorový kameň. Kedy sa do výroby a osadenia veľkej plakety pustia, bude záležať od ekonomickej situácie mesta.
Václav Jiráček ako Juraj Jánošík v poľsko-česko-slovenskom filme Pravdivá história Juraja Jánošíka a Tomáša Uhorčíka.
FOTO: MOVIEMANIA.SK
V Zázrivej môžu návštevníci vidieť symbolický Jánošíkov hrob, ktorý je dielom akademického sochára Jaroslava Gaňu z Kysuckého Nového Mesta. FOTO: (AJG)
