Novým kormidelníkom U19 sa stal Petr Sikora, ktorý naposledy trénoval dorastencov treťoligových ŠK Čierne. S tímom stihol absolvovať zimnú prípravu a „odkoučovať“ niekoľko prípravných zápasov. Pre MY Kysucké noviny odpovedal na niekoľko otázok (pozn. redakcie: s Petrom Sikorom sme sa rozprávali ešte pred začiatkom jarnej časti, jeho tím v sobotu zdolal Námestovo 2:1).
Kategória dorastu Čadce U19 sa po polovici sezóny ocitla na predposlednej priečke v II. lige. Odpovedá tabuľkové postavenie reálnemu stavu mužstva?
– V momente, keď som sa rozhodoval, čí tím prevziať, alebo nie, vedel som, že v prípade kladnej odpovede ma čaká veľká výzva, čo sa aj potvrdilo. Avšak niekoľko stretnutí s prezidentom klubu a niekoľkými ďalšími ľuďmi ma utvrdilo v tom, že to v Čadci so záchranou druhej dorasteneckej ligy myslia naozaj vážne. Preto som sa rozhodol, že má cenu do toho ísť. Vzhľadom k tomu, že som v živote nevidel ani jeden zápas druhej slovenskej dorasteneckej ligy, neviem posúdiť kvalitu ostatných, to znamená, že zatiaľ neviem relevantne posúdiť postavenie mužstva v tabuľke.
Tím ste prebral na začiatku roka, čiže ste prakticky stihol absolvovať s hráčmi zimnú prípravu. Ako prebiehala a ste s ňou spokojný?
– Zima je vo futbale obdobím, keď sa dá veľa získať, ale tiež aj stratiť. Ja som prvý tréning s tímom absolvoval až 19. januára, čo bolo relatívne neskoro vzhľadom k tomu, že zimná príprava začína už v novembri. Ďalším zdržaním bolo obdobie, keď sa tréner a družstvo navzájom spoznávali a potrebovali si získať vzájomnú dôveru. Celkovo som s prípravou zatiaľ spokojný, prístup hráčov je väčšinou veľmi dobrý a posledné prípravné zápasy ukazujú, že idem po správnej, aj keď hrboľatej ceste. Tímu a klubu verím a som si istý, že cieľ splníme. Ak by to tak nebolo, nebol by som tu.
Kde vidíte slabiny a kde, naopak, silné stránky tímu?
– Ťažká otázka. Športoví psychológovia sa zhodujú na tom, že sebavedomie môže tvoriť až 70 percent výkonu a v tom je v súčasnom kádri mužstva asi najväčšia slabina – mužstvo nemá dostatok sebadôvery. Posledný prípravný zápas proti druhému mužstvu druhej poľskej súťaže však jednoznačne ukázal, že aj po tejto stránke dochádza k veľkému pokroku. Som si istý, že stačí vyhrať jeden-dva zápasy a mužstvu sa vráti aj potrebné sebavedomie. Silná stránka je jednoznačne v prístupe k tréningom a k zápasom. Myslím, že hráčov futbal opäť baví, a to je nenahraditeľný základ úspechu.
Prioritou pre vašu kategóriu je záchrana v súťaži. Posilnili ste pred štartom jarnej časti káder? Prípadne, prišlo aj na odchody hráčov?
– Áno, vedenie klubu dokázalo priviesť niekoľko posíl do družstva. Väčšina príchodov hráčov bola realizovaná ešte pred tým, ako som prišiel do mužstva. Bohužiaľ, nie všetci sa nakoniec rozhodli ostať pri tíme. Z pozície trénera som rád, že mám družstvo hráčov, ktorí chcú ťahať za jeden povraz.
Aký herný štýl preferujete a čo sa snažíte hráčom vštepiť? Predsa len, s kategóriou hráčov do 19 rokov sa pracuje trochu inak ako so žiakmi či prípravkou.
– Jedna vec je preferovať herný štýl a druhá vec je splniť primárny cieľ, ktorý som dostal. Cieľ je jasný – udržať druhú ligu a tu asi musí zvíťaziť to neobľúbené, ale osvedčené – účel svätí prostriedky. Zároveň je v otázke skrytá aj odpoveď, áno, je v tom veľký rozdiel, ktorý závidím všetkým trénerom žiakov a prípravky – oni sa hlavne hrajú. Inak preferujem herný štýl, založený na kombinačnej, ale rýchlej prechodovej fáze, s maximálnym dôrazom na napádanie rozohrávky súpera. Mojím štýlom nie je iba brániť, ale aj útočiť a hlavne, futbal je hra a tá má prinášať sústavné vzrušenie, aj keď to väčšina trénerov nerada počúva. Z hľadiska výsledkov zápasov zastávam jednoduché heslo: remízu prajem všetkým, iba nie sám sebe...
Máte nejaké obľúbené motto alebo životnú filozofiu, ktorou sa riadite? Ak áno, tak akú?
– Ak sa ma niekto opýta na životné ciele, tak mu odpoviem, že cesta je cieľ. Možno to neznie príliš originálne, ale som človek, ktorý veľmi rád tvorí a nebojí sa korčuľovať na tenkom ľade. Áno, občas sa ten ľad preborí, ale to, čo sa podarilo vytvoriť, stálo za to. Je však dôležité, zároveň nie je jednoduché, poučiť sa z chýb. Kto nič nerobí, nič nepokazí, ale tiež nič nevytvorí a touto cestou sa mi tak nejak zatiaľ ísť nechce.
