Po skončení výskumu vrátia kostry do Radole

Pri vykopávkach v kysuckej Radoli, časti Koscelisko, objavili archeológovia okrem iných nálezov aj kostrové pozostatky. Doposiaľ odkryli na tomto mieste 42 hrobov.

RADOĽA. Vykopávky v kysuckej Radoli, časti Koscelisko, budú pokračovať od júla. Kysucké múzeum v Čadci ich bude opäť robiť v spolupráci s Archeologickým ústavom SAV v Nitre. Na Koscelisku zanechalo stopy viac ako tritisíc rokov trvajúce osídlenie. Toto miesto patrí k najzaujímavejším na Kysuciach. Ako informuje archeologička Kysuckého múzea v Čadci Danka Majerčíkova, tento rok tam budú skúmať predpokladaný val.

Hroby boli aj v interiéri kostola

„Po starších výskumoch Antona Petrovského Šichmana, ktorý v roku 1956 odkryl v Radoli ruiny kostola, a Marcely Ďurišovej, ktorá v roku 1990 skúmala stredoveký cintorín rozprestierajúci sa okolo kostola, my sme v dvoch sezónach (2012-2013) odkryli takmer celý pôdorys kostola. Niekoľko sond sme robili na ploche cintorína,“ hovorí.

Dohromady počas týchto troch výskumov odkryli 42 hrobov - 14 v interiéri kostola, 28 na cintoríne. Viaceré hroby sa zachytili v superpozícii, čiže nad sebou, staršie narušili mladšie. Podľa slov archeologičky to svedčí o intenzívnom pochovávaní, dôkazom čoho je aj stavba kostnice, ktorú odkryli v roku 2013. „Slúžila na uloženie kostí z poškodených hrobov,“ vysvetľuje.

Nálezy boli len v niektorých

Ako vraví Majerčíková hroby boli skromne vybavené, nálezy sa našli len v niektorých. „Išlo o drobné ozdoby - prstene, spony, v dvoch sme našli mince. V jednom bola minca pod ľavou nohou, v druhom ležala na panvovej kosti,“ prezrádza. Antropologický rozbor pri niektorých kostrách ukázal, že išlo o ľudí, ktorí vraj počas života vykonávali namáhavú fyzickú činnosť. Informuje, že pri jednom dieťati sa preukázala podvýživa, predpokladajú preto, že mohlo ísť o ľudí z nižších spoločenských vrstiev.

Platilo sa nimi za čias Žigmunda Luxemburského

Čo sa týka mincí, ktoré našli, išlo o parvy Žigmunda Luxemburského vyrazené v období 1387-1427. „Sú to zatiaľ najstaršie stredoveké mince nájdené na Kysuciach. V čase razby sa označovali ako denarius parvus, čiže

krátky denár, z toho sa odvodil dnešný názov parvy. Tie z Radole sú základnou formou parvov s písmenami SVR (Sigismundus vngarie rex)s kombináciou arpádovských brvien a brandeburských orlíc, teda typ Huszár. Datovať ich možno len rámcovo do obdobia 1384-1427. Razili sa zo strieborno-medenej zmesi, takže by to mali byť originály a nie bratrícke falzá razené v 50.-60. rokoch 15. storočia,“ dozvedáme sa.

Ako ďalej vysvetľuje archeologička mince sú drobné, s priemerom 9 a 10 milimetrov. „Bežný priemer bol 11 mm, takže tieto mince obstrihávali. Po obvode ich orezali preto, aby sa znížila ich hodnota, alebo sa získal kov na razbu nových,“ vraví.

Dodáva, že parvus bola drobná minca v tom zmysle, že mala nízku hodnotu. „Išlo asi o polovicu denára. Pri zlatom dukáte to bolo najmenej 200 parvov.“ Mince, ktoré našli v Radoli, zapíšu do zbierok Kysuckého múzea v Čadci.