KORŇA. Z „čiernej vody“, teda ropného prameňa v kysuckej Korni, chodili podľa legiend piť čerti. Ministerstvo hospodárstva má však iný dôvod na to, prečo sa tam nebude ťažiť. Prameň je raritou, ktorá láka do tejto obce veľa zvedavcov. V roku 1984 ho vyhlásili za prírodnú pamiatku a je jediným zachovaným z niekoľkých ďalších menších výskytov povrchového výveru v tejto oblasti. Ceny ropy nie sú nízke, ložiská sa postupne vyčerpajú, viacerí preto uvažujú nad tým, či sa nedajú využiť domáce zdroje. Prameň v tomto kúte Slovenska však zostáva naďalej len prírodnou zajímavosťou. „Obec zatiaľ neplánuje využívať ho nejakým iným spôsobom. Neozvali sa nám s takouto požiadavkou ani žiadni záujemcovia. Zo strany návštevníkov však je oň veľký záujem,“ informoval starosta Korne Štefan Belko. Prichádzajú k nemu turisti nielen zo Slovenska, ale i cudziny.
Ťažba uhľovodíkov na Slovensku sa sústreďuje do klasických ropoplynonosných oblastí, akými sú neogénne sedimentárne panvy Západných Karpát (viedenská, dunajská a východoslovenská panva). „Korniansky ropný prameň ako prirodzený výver ropy je naozaj iba významná geologická lokalita, nie je však výhradným ložiskom v zmysle ustanovenia zákona o ochrane a využití nerastného bohatstva. V evidencii zásob takýchto ložísk podľa banského zákona nie je. Navyše, v celej oblasti sa rozhodnutím ministerstva životného prostredia podľa zákona nemôže vykonávať ložiskový geologický prieskum na ropu a zemný plyn,“ informoval Michal Dzurjanin z komunikačného odboru ministerstva hospodárstva.
Zaktivizoval sa
V roku 2010 začal byť prameň v Korni, ktorý vyhlásili v roku 1984 za prírodnú pamiatku, znovu aktívny. Dokonca sa pokryl bližšie nešpecifikovanou látkou. Miestni sa obávali aktivácie podzemných plynov a výbuchu. Nič také sa však, našťastie, nestalo. V minulosti uskutočnili v tejto obci niekoľko vrtov, no ťažba sa ukázala nerentabilná. Táto oblasť nemá predpoklad na efektívnu ťažbu vzhľadom na ekonomickú náročnosť. Jediná slovenská rafinéria Slovnaft je schopná spracovať bezsírnu ropu primiešavaním k ruskej. Keďže však ide o veľmi malé množstvá, nepredstavuje významnú diverzifikačnú možnosť Slovenska. Ťažba v Korni je podľa odborníkov pre malé množstvo ekonomicky náročná a jej zavedenie by bolo vzhľadom na spomínané množstvo neefektívne.
Nič nebude ani z kúpeľov
V minulosti istí záujemcovia chceli postaviť v Korni kúpele. Podobné ako v Darkove v Karvinej na severnej Morave, kde plynom z podzemia vyhrievajú vodu. Využitie zdroja na Kysuciach formou kúpeľov sa javilo ako najefektívnejšie. Aj tento plán však stroskotal.
Výdatnosť prameňa mal na začiatku overiť prieskumný vrt. Urobila ho pre Slovenský plynárenský priemysel Nafta Gbely do hĺbky 1297 metrov. Pôvodne sa malo vŕtať až do 1500 metrov. Pre výskyt tekutých pieskov však nebolo možné pokračovať hlbšie.
Vrt potvrdil prítomnosť vody s množstvom nerastných minerálov, bola však studená. Ohrievať by ju mohol plyn, ktorého zásoby tam takisto zistili. Išlo by však o investíciu s obrovskými nákladmi. Voda má údajne svojím minerálnym zložením predpoklady na liečebno-rehabilitačné účely. Sprievodný horľavý plyn sa dá separáciou oddeliť a môže sa využiť napríklad na ohriatie vyťaženej vody na kúpeľné účely či vykurovanie menších objektov. Keďže sa nenašlo využitie prieskumného vrtu ani v tejto oblasti, museli toto geologické dielo zlikvidovať. Ropa vyviera na pozemku jedného z miestnych obyvateľov. Tečie zhruba stometrovým jarkom a potom opäť mizne v zemi. Návštevníci obdivujú prirodzený výver ľahkej ropy aj s občasnými výronmi samozapaľujúceho sa metánu. Podobný prírodný úkaz je napríklad v Kostarike. Stará povesť v Korni hovorí o pytliakovi, ktorý vraj do ropy zapadol, keď prenasledoval zver. Tak vraj ropný prameň objavili.
Iný zdroj zo 17. storočia zasa prináša legendu, podľa ktorej v lesoch za Turzovkou vyvierala čierna voda, ktorú chodili piť čerti. Za druhej svetovej vojny miestni obyvatelia využívali ropu na svietenie. Spaľovaním však vznikal jedovatý zapáchajúci dym. Prameň vyhlásili za prírodnú pamiatku v roku 1984.
