Rozprávali sme sa s Jurajom Vrbom, verejnosti známym pod pseudonymom Vrbik...
Pamätáte si ešte na vaše začiatky?
– Ako každý človek, aj ja som sa v mladosti hľadal. Počúval som viacero žánrov hudby, niektorý mesiac, niektorý pol roka, no nakoniec mi prischol rap. Od počúvania, v tých časoch som obľuboval skupinu Chaos z Čiech, som sa dostal k spievaniu. Asi pred 13 rokmi vznikla moja prvá pesnička. Bola to skôr taká skúška, nejako som ju pomenoval a vznikla tak Zmena mena.
Ako vyzeralo vtedajšie nahrávanie? Mali ste už nejaké štúdio?
– Samozrejme, že nie. Naspieval som ju doma, bola nahratá vo Windowse. V tej dobe som bol obmedzený technikou, dala sa nahrať maximálne jedna minúta. Hudba išla cez mikrofón z reproduktorov, proste úplne amatérske podmienky, ale mňa to bavilo.
Ako to vyzeralo potom?
– Čo bolo po ruke, to som použil. Snažil som sa robiť svoje hudby, svoje podmazy, no v tej dobe to bolo ťažké. Zameral som sa najmä na písanie textov a rapovanie, hudby som používal napríklad z nastrihaných amerických pesničiek. Svoje skladby som viac-menej nikde nedával, internet bol vtedy len v internetových kaviarňach, ťažko sa to šírilo.
O čom rapujete?
– Nemám nejakú obľúbenú tému. Je to väčšinou o tom, čo ti tá hudba – podmaz povie. Množstvo dnešných raperov robí raz reggae, raz trap, potom zas niečo iné, prispôsobuje sa tomu, čo momentálne fičí. Je to však vždy len krátkodobé. Ja sa snažím robiť také pouličné produkcie – boombap. Nie som z tých, ktorí prezliekajú kabáty, keď sa im nedarí.
Koľko albumov ste už vydali?
– Ako som spomínal, naspieval som toho už dosť, len bolo to väčšinou amatérske. Oficiálne mám na konte jedno CD. Vydal som ho v roku 2014, volá sa Pod krídlami leva.
Máte nejakú svoju obľúbenú pesničku?
– Svoje pesničky mám celkovo rád. Nedal by som ich na verejnosť, keby sa mi nepáčili. Z tohto posledného albumu je to však Nepozerám S5. Textovo je veľmi hlboká. Moje texty sú však celkovo pre dospelejších ľudí, sú o živote, o niečom, čo zatiaľ deti nechápu a nebudú si to púšťať dokola desaťkrát denne.
Kde vás môžu stretnúť vaši fanúšikovia naživo?
– Pohybujem sa prevažne na severnom Slovensku, najmä od Žiliny po Čadcu. Nie som ešte na takom leveli, že prídem do Košíc a príde na mňa 200 ľudí. No tu na Kysuciach cítim podporu. Absolvoval som množstvo akcií, či už v jednom čadčianskom klube, Dome kultúry, ale aj na rôznych miestach v Žiline a Kysuckom Novom Meste. Zatiaľ najvydarenejším koncertom bol krst CD Pod krídlami leva, kde bolo cca 350 – 400 ľudí.
Prezradili by ste našim čitateľom nejakú pikošku z koncertov?
– Tam je vždy množstvo ľudí v plnej zábave, takže sa dá určite zasmiať. Najvtipnejšie však asi je, keď dostaneš okno a zabudneš text. Ľudia sa na teba pozerajú a ty musíš reagovať, nie ostať dve minúty pozerať a byť ticho. Našťastie, mám už nejaké skúsenosti, viem improvizovať a zahrať to do autu.
Verejnosť vás pozná pod umeleckým menom Vrbik. Nerozmýšľali ste nad nejaký iným pseudonymom?
– V škole ma podľa priezviska volali Vrba, a tak mi to už prischlo. Nechcel som vymýšľať a schovávať sa za nejaký pseudonym, ktorý nemá so mnou nič spoločné.
Máte nejaké vzory?
– Slim Shady, jeho som počúval za mlada. Samozrejme, v tých začiatkoch to boli aj 2PAC, 50 cent, Game a ďalší. Potom sa ku mne dostal Názov Stavby. Bol to prvý slovenský rap, ktorý som počúval...
Aké sú vaše ďalšie plány?
– Po tomto CD som celkom vyčerpaný, tematicky aj textovo, nepotrebujem sa tlačiť do veľkých projektov ako album. Chcem sa zamerať na EP, teda na nosič s desiatimi stopami. Možno urobím mixtape nevydaných pesničiek, mám ich dosť, bola by ich škoda nechávať v šuflíku. Plánujem riešiť koncerty tu v meste a v okolí. Rád by som tiež dostal viac do povedomia hudobné vydavateľstvo a štúdio, ktoré môže pomôcť vychovať nejakého ďalšieho úspešného umelca z Kysuckého kraja.
