Od 1.februára došlo k redukcii počtu lekárskych posádok ZZS. V Kysuckom Novom Meste zrušili stanicu rýchlej lekárskej pomoci. Mesto sa obrátilo so žiadosťou o jej zachovanie aj na ministerstvo zdravotníctva.

Ešte vo februári zasadalo Združenie miest a obcí dolných Kysúc, ktoré okamžite reagovalo na vzniknutú situáciu spustením petície. V utorok 17. apríla na stretnutí v Ochodnici informovali zástupcovia samospráv o zozbieraní petičných hárkov a následnom odovzdaní kompetentným.
Takmer desaťtisíc podpisov
"Celkovo bolo zozbieraných 478 petičných hárkov s 8677 platnými podpismi v papierovej forme. Ďalších 1120 podpisov v elektronickej forme," informovala Jana Svrčková, zástupkyňa primátora Kysuckého Nového Mesta. Celkovo bolo tak vyzbieraných 9797 podpisov, ktoré zástupcovia samospráv plánujú odovzdať kompetentným.

"Podpisy, ktoré sme zhromaždili chceme doručiť na ministerstvo zdravotníctva ministerke Kalavskej s tým, že chcem požiadať o termín v jej kancelárii," hovorí Anton Tkáčik, starosta Radole a člen petičného výboru za zachovanie stanice rýchlej lekárskej pomoci v Kysuckom Novom Meste.
O petícií plánujú členovia petičného výboru upovedomiť aj ďalších predstaviteľov štátu. "Sprievodný list pošleme aj predsedovi NR SR pánovi Dankovi, predsedovi výboru pre zdravotníctvo pánovi Zelníkovi ako aj predsedovi vlády SR pánovi Pelegrínimu," dodáva Tkáčik.
Záchranári vraj nestačia
"V Kysuckom Novom meste od februára fungujú iba záchranári. Tí sú schopní poskytnúť všetky úkony, ktoré zachraňujú bezprostredne ohrozený ľudský život. No v mnohých špeciálnych prípadoch, či už sú to mozgové príhody alebo ťažké dopravné nehody je veľmi žiadúce, aby bol prítomný lekár," vysvetľuje Tkáčik.
Podľa neho ma záchranár vo svojom kufri iba obmedzený počet liekov v porovnaní s lekárom ide možno len o polovicu alebo tretinu. Medzi nimi tam chýbajú látky tlmiace bolesť, opiáty a ďalšie dôležité lieky.
Starostovia a starostky dolných Kysúc spoločne s primátorom sú presvedčení, že v regióne, kde je taká náročná dopravná situácia by mala byť zachovaná stanica rýchlej lekárskej pomoci.
Situáciu monitorujú tri mesiace
Ministerstvo zdravotníctva vo februári tvrdilo, že podrobnou analýzou reálnych diagnóz pacientov za obdobie posledného roka 2017 v rámci primárneho zásahu RLP Kysucké Nové Mesto vysvitlo, že iba 97 zásahov bolo indikovaných pre zásah lekára.
„Zvyšných 1 655 bolo na základe reálne zistených diagnóz plne zvládnuteľných posádkou typu RZP. RLP v tomto meste tak zasahuje len v 5,6 % prípadov pri primárnych zásahoch, ktoré vyžadujú v posádke ZZS lekára,“ povedala hovorkyňa ministerstva Zuzana Eliášová.

To podľa jej slov predstavuje jeden zásah indikovaný pre lekára približne raz za 3 a pol dňa nepretržitej prevádzky. „Z dôvodu nízkej opodstatnenosti lekárskych posádok pri zásahoch v spádovej oblasti sa na zásahy do tohto územia často vysielajú vzdialenejšie posádky RZP. Región Kysuckého Nového Mesta a jeho blízkeho okolia je navyše dobre pokrytý okolitými posádkami RLP, ktoré majú sídlo v mieste koncového zdravotníckeho zariadenia,“ informuje.
Dojazdové vzdialenosti okolitých posádok RLP do Kysuckého Nového Mesta sa vraj nijako nevymykajú bežným dojazdovým vzdialenostiam RLP na Slovensku (RLP Žilina 1 vzdialené 12,8 km/13 min., RLP Žilina 2 13,6 km/14 min., RLP Čadca 21 km/18 min.).
„Ministerstvo bude teraz nasledujúce 3 mesiace situáciu podrobne monitorovať a ak sa v niektorom prípade ukáže reálna opodstatnenosť zachovania RLP, transformáciu na RZP ešte prehodnotí,“ povedala ešte vo februári Eliášová.