Vyštudovali ste žurnalistiku, teraz robíte sprievodcu v Afrike. Čo vás priviedlo, možno povedať, k úplne odlišnému typu práce?
– Naozaj veľká a dlho trvajúca chuť na vlastné oči vidieť, spoznať a zažiť tento svet. Nielen sedieť v redakcii za jedným počítačom. Žurnalistika má tiež svoje čaro. Dostal som sa k nej aj preto, lebo som chcel študovať niečo, kde je práca s kamerou, práca s fotoaparátom, písanie a podobne. Dúfajúc, že raz sa dostanem do toho sveta a budem odtiaľ písať, fotiť, točiť pre ľudí ako nejaký dokumentarista z National Geographic – to bol môj detský sen.

Tak som sa vlastne dostal k štúdiu žurnalistiky a neskôr i k práci novinára. Samozrejme, nerobil som pre žiadny National Geographic, ale pre slovenský denník. No stále som mal chuť ísť do toho sveta a to každodenné sedenie v redakcii bolo po necelom roku naozaj ubíjajúce, tak som si našiel trochu inú cestu, ako sa do toho sveta dostať. Nie ako nejaký dokumentarista, ale ako sprievodca. Ale v podstate to písanie, fotenie, točenie, o ktorom som sníval, v tom svete aj naozaj robím. Mám i vlastný web www.travelers.sk, kde publikujem. Hoci ma živí skôr to sprevádzanie.
Prečo práve Afrika? Čo vás na nej najviac „dostalo“?
– Afrika bol ten dôvod, prečo som ako malý sníval o takej práci vo svete. Odmala som najmä s dedom pozeral dokumentárne filmy. A naozaj som sa zamiloval do tej krajiny, do tých úžasných miestnych zvierat. No po pravde, s tou Afrikou prišla skôr cestovka, že práve tam by ma potrebovala, že či by mi to nerobilo problém... a ja som len s veľkou radosťou súhlasil.
Nechcel som sprevádzať nejaké veľké, moderné mestá ako New York, Washington, Tokio... To nie je pre mňa. Ale s Afrikou to bolo ako sen.