Nedeľa, 21. apríl, 2019 | Meniny má Ervín

Prívalové dažde a povodne na Kysuciach spôsobili veľké škody

Silné dažde zničili cesty, zatopili pivnice a domy.

Starostovia kysuckých obcí hovoria, že problém treba hľadať vo vyťažovaní lesov a v zanedbanom čistení vodných tokov. Snímka je z obce Zákopčie.Starostovia kysuckých obcí hovoria, že problém treba hľadať vo vyťažovaní lesov a v zanedbanom čistení vodných tokov. Snímka je z obce Zákopčie.(Zdroj: FB ZÁKOPČIE INFO)

ČADCA. ZÁKOPČIE. KRÁSNO NAD KYSUCOU. Škody na majetku mesta a na majetku obyvateľov po nedeľňajších záplavách sa pohybujú v stovkách tisíc eur. Vážne sú poškodené tri rodinné domy, kde došlo ku kompletnému zatopeniu.

Prečítajte si tiež: Starostovia si hrádzky pochvaľujú, teraz už na ne nemajú peniaze

„V jednej pivnici mali jeden a pol metra vody. Susedia si tam však veľmi pomáhajú,“ hovorí Marián Kráľ z Mestského úradu Čadca.

„V mestskej časti Čadce, v Rieke, sme odčerpávali vodu zo zaplavených záhrad a pivníc rodinných domov a čistili priepusty od naplavených konárov,“ hovorí Marek Panák z Krajského riaditeľstva HaZz v Žiline.

Následky prívalových dažďov odstraňovalo v nedeľu v Zákopčí a v mestskej časti Čadce Rieka spolu 115 hasičov.

Zákopčie pod vodou

Starostovia hovoria, že problém treba hľadať vo vyťažovaní lesov. V obci Zákopčie vytápalo, domy, pivnice či záhrady. Poškodené sú cesty, vpuste a mosty.

„Škody odhadujem na 80 – 120-tisíc eur. V prvom rade potrebujeme opraviť hlavne cesty, mosty a priepuste spoločne s korytom potoka,“ hovorí František Hažík, starosta Zákopčia. Podobné povodne sa pritom môžu na Kysuciach vyskytnúť hocikedy a situácia sa môže zopakovať. „Jednoznačná príčina povodne po búrke je nesprávne vyťažený les. Tam sa vytvorilo koryto, ktoré sa okamžite zalieva vodou,“ pokračuje Hažík. Podľa neho väčšinu drevnej hmoty ťažia najmä súkromníci.

Malo by konať povodie Váhu

„Budeme opätovne bombardovať vodohospodárov, pretože riešenie nie je v našej kompetencii. Povodie Váhu musí konať,“ hovorí Kráľ. Aj v Čadci mali problém s neodpratanou drevnou hmotou z kopcov. „Mali sme tu veľa provizórnych lávok, ktoré keď strhlo, zablokovali mosty,“ dodáva Kráľ. V Zákopčí podľa starostu Hažíka nepomôže ani stavba hrádzok.

„Legislatíva dáva ľudom obrovské práva ťažiť a drancovať lesy. No nedáva im povinnosť za sebou spraviť poriadok,“ sťažuje sa Hažík. „Všetky vpuste a mosty boli upchaté konármi, drevom. Keby toho nebolo, tak by potok stíhal a nemali by sme teraz takýto problém.“

Problémy v Krásne nad Kysucou

Nedeľná búrka napáchala škody aj v Krásne nad Kysucou, v mestskej časti Zákysučie-Vlčov, Kalinov a U Gavlasa. V dôsledku silného dažďa sa dvihla hladina miestneho potoka.

„Potok je v správe Lesov SR, ktoré zanedbávajú čistenie a reguláciu vodného toku,“ hovorí Jozef Grapa, primátor Krásna nad Kysucou. Z nánosov drevnej hmoty po ťažbe priľahlých lesov sa upchali mostné konštrukcie, priepusty a potok sa vylial.

„Musela prísť ťažká technika, aby sa nánosy odstránili a voda sa vrátila do koryta,“ dodáva Grapa. Apeluje na obyvateľov, aby si pravidelne upravovali predzáhradky a rôzne priepusty, lávky, ktoré susedia s vodným tokom, aby zabránili nežiadúcim vplyvom a škodám na ich majetku.

Hrádzky ako prevencia pred povodňami

Vo viacerých kysuckých obciach vybudovali v minulosti v rámci programu revitalizácie krajiny prehrádzky na malých tokoch.

Od roku 2012 už na ne nedostávajú peniaze. Pritom ich účelnosť sa ukazuje najmä v poslednom období, keď je búrok a povodní čoraz viac.

Aj v Radoli sa v rokoch 2011 – 2012 zapojili do projektu Krajina, v rámci ktorého budovali hrádzky. „Za pomerne malú sumu peňazí, presne 50-tisíc eur, sme urobili slušný kus práce. Pracovalo sa vtedy metódami, ktoré v našich lesoch majú stáročnú tradíciu a dodnes ich využívajú s veľkým úspechom v Alpách,“ hovorí starosta Anton Tkáčik.

Nikto nemohol zbohatnúť

Projekt stál na ľudskej práci a lokálnych materiálových zdrojoch. „Takže na ňom nemohol nikto zbohatnúť. Potom sa hľadali rôzne dôvody, ako ho stopnúť a neodčerpávať tak finančné zdroje, ktoré sa použili na lukratívne projekty, využívajúce množstvo betónu,“ hovorí starosta.

„No ani v prípade, že by sa kompetentní spamätali a našli by sa peniaze na ďalšiu fázu, neviem si predstaviť, kde by sme zohnali ľudí, ktorí by na nich pracovali. Bol to dobrý projekt do obdobia ekonomickej krízy so zvýšenou nezamestnanosťou. Dnes nemáme v obciach dostatok ľudí ani na kosenie či čistenie verejných priestranstiev.“

Hrádzky a zasakovacie pásy im opakovane pomohli. „Na miestach, kde boli pravidelne problémy počas prívalových dažďov, sme od roku 2012 žiadne nemali.“

Pomohli aj hrádzky na hornom toku vadičovského potoka. Napriek prívalovým dažďom s veľkou intenzitou nedosiahol potok povodňové stavy. Dokonca ani vtedy nie, keď územie zasiahol prívalový dážď od Terchovej až po Rudinu a Rudinskú.

Hydrológ: S hrádzkami by sa malo pokračovať

Hydrológ a ekológ Michal Kravčík vysvetľuje, že ak by sa v programe budovania vodozádržných opatrení pokračovalo v tomto regióne doteraz, ich kapacita by bola už viac ako tri milióny kubíkov.

V rokoch 2010 – 2012 sa do projektu revitalizácie zapojilo v prvom kole 12 obcí z okresu Čadca a päť z Kysuckého Nového Mesta. V druhom to bolo 14 čadčianskych obcí a štyri z Kysuckého Nového Mesta. Išlo o tvorbu protipovodňových opatrení v lesoch a na poľnohospodárskej pôde.

V roku 2013 začali vtedajšie obvodné úrady životného prostredia robiť kontroly, ktoré iniciovalo ministerstvo životného prostredia. Týkali sa naplnenia stavebného zákona pri týchto stavbách. Hrádzky sa robili na základe rozhodnutí o územnom využití prostredia, no ministerstvo sa na ne začalo pozerať ako na nedostatočné. Podľa kysuckých starostov bol však celý projekt zmysluplný. Dal prácu mnohým nezamestnaným a ako vravia, v žiadnom prípade nemal negatívny vplyv na životné prostredie, práve naopak.

Prehrádzky, ako konštatujú po tom, ako ich preverilo počasie, nepomáhajú len pri búrkach, ale aj počas sucha, lebo regulujú celkový prietok vody. Hrádzky si obce môžu stavať aj v súčasnosti. Rozdiel je v tom, že si ich musia zaplatiť z vlastných peňazí.

Riešením je poistenie

Odborník na poistenie Radoslav Valko odporúča poistenie domov. „Priemerný dom má v našej oblasti hodnotu na úrovni 120 až 150-tisíc eur, čomu zodpovedá poistné okolo 80 eur ročne. To je približne 6,6 eur mesačne,“ vysvetľuje.

Nejde o veľkú sumu a môže pomôcť pri riešení následkov prívalových dažďov. „Tí, ktorí bývajú v blízkosti vodných tokov, ale aj v iných rizikovejších oblastiach, by mali dávať veľký pozor, aby v poistných zmluvách mali dobre stanovenú poistnú sumu. Vždy za ňu zodpovedá klient a keď je nižšia, ako je reálna hodnota nehnuteľnosti, tak je poisťovňa povinná podľa občianskeho zákonníka poistné plnenie priamo úmerne krátiť,“ dodáva.

A čo tí, ktorí poistenie nemali a vznikla im škoda? „Orgán štátnej správy, vyšší územný celok, obec, správca vodohospodársky významných vodných tokov alebo správca drobného vodného toku nezodpovedá za povodňovú škodu, okrem škody na majetku, ktorá vznikla v priamej súvislosti s vykonávaním povodňových zabezpečovacích prác a povodňových záchranných prác,“ vysvetľuje advokát Peter Strapáč.

O vyplatení príspevku na kompenzáciu povodňových škôd môže rozhodnúť vláda Slovenskej republiky.

Vyžiadali si ľudský život

Záplavy minulý rok 28. apríla mali aj ľudskú obeť. V Ochodnici spadli do miestneho potoka s terénnym vozidlom Suzuki Samurai dvaja muži vo veku 41 a 60 rokov.

Voda ich začala unášať. V snahe o záchranu života z neho vyskočili. Mladšiemu z nich sa zhruba po 250 metroch podarilo zachytiť o vŕby. Po tom, ako kričal o pomoc, ho vytiahli von. Druhý také šťastie nemal. Voda na ďalší deň vyplavila jeho mŕtve telo. Bolo asi 500 metrov od miesta, kde sa zachytil jeho priateľ.

Kysuce postihli za posledné roky mnohé povodne. Pre ilustráciu, len v Novej Bystrici ich v roku 2010 bolo päť. Spôsobili škodu za 1 127 714 eur, obec na záchranné práce vynaložila 57 478 eur. V Povine vyčíslili povodňové škody v spomínanom roku na 40-tisíc eur.

V roku 2010 utrhlo v Snežnici hrádzu, ktorú tam postavili rok predtým. Zaujímavosťou je, že jej úlohou bolo pomôcť pri záplavách a pri búrkach zachytávať prebytočnú vodu. Tá však zaplavila desiatky domov, zničila infraštruktúru, čerstvo zrekonštruované cesty. Škody vyčíslili na milión eur.

Na spracúvanie osobných údajov sa vzťahujú Zásady ochrany osobných údajov a Pravidlá používania cookies. Pred zadaním e-mailovej adresy sa, prosím, dôkladne oboznámte s týmito dokumentmi.

Inzercia - Tlačové správy

  1. TOP desať gréckych ostrovov na letnú dovolenku 2019
  2. Čerpáte úver? Na toto by ste určite mali myslieť
  3. Až vďaka chorobe objavila svoj talent
  4. Pre učiteľov je dôležité, aby sa navzájom inšpirovali
  5. Kaufland začal s predajom slovenských uhoriek bez fólie
  6. Vie sa vaša pokladnica spojiť s finančnou správou?
  7. Jozef Miloslav Hurban sa dostal do vesmíru
  8. Čo robí dobrého zamestnávateľa dobrým?
  9. Bulharsko: Najlepšie miesta na dovolenku pri mori
  10. 7 kritických situácií na cestách. Ohrozujú každého vodiča
  1. TOP desať gréckych ostrovov na letnú dovolenku 2019
  2. Bim Challenge 2019
  3. Čerpacie stanice OMV Slovensko budú otvorené aj počas sviatkov
  4. Z Fondu malých projektov je možné získať až 50-tisíc eur
  5. Grilovacia sezóna je zahájená!
  6. Moderné bývanie v Žiline v 30-tych rokoch 20. storočia
  7. Čerpačky OMV na Slovensku majú dvere otvorené aj počas sviatkov
  8. Funkce pro Slovensko: navigace na čísla popisná i bez ulic! Mio
  9. Projekt CEC spojil študentov ekonomických univerzít troch štátov
  10. Kúzlo pravidelného investovania
  1. Bulharsko: Najlepšie miesta na dovolenku pri mori 16 480
  2. TOP desať gréckych ostrovov na letnú dovolenku 2019 14 583
  3. 7 kritických situácií na cestách. Ohrozujú každého vodiča 8 825
  4. Čerpáte úver? Na toto by ste určite mali myslieť 8 458
  5. Čo upiecť na Veľkú noc? 5 skvelých dezertov Adriany Polákovej 6 843
  6. Kaufland začal s predajom slovenských uhoriek bez fólie 4 948
  7. Vie sa vaša pokladnica spojiť s finančnou správou? 4 284
  8. Idete stavať dom? Päť vecí, ktoré potrebujete vedieť 3 849
  9. Pre učiteľov je dôležité, aby sa navzájom inšpirovali 3 509
  10. Čo robí dobrého zamestnávateľa dobrým? 3 346

Hlavné správy z My Kysuce

Trojnásobný primátor: Som hrdý na všetko, čo sa podarí urobiť pre Čadcu a jej občanov

Práca pre ľudí posúva primátora ďalej, svojím spôsobom ho nabíja určitou energiou.

Milan Gura, trojnásobný primátor Čadce.

Prežite veselú a radostnú Veľkú noc!

Milí naši čitatelia, veľkonočné sviatky, na ktoré sme sa tešili, sú tu. Zima sa rozlúčila, predala žezlo kolegyni Jari. Tá so sebou prináša aj veselú Veľkú noc. Symbolizujú ju hebučké biele bahniatka, žltučké kuriatka či zelené konáriky.

Policajti doposiaľ darovali vyše dvesto litrov krvi

Na Krajskom riaditeľstve PZ v Žiline sa zapojili policajti do Policajnej kvapky krvi. Pridali sa aj občianski zamestnanci. Nešlo o prvú takúto akciu.

Akcia určite nebola posledná, krajské riaditeľstvo ich bude organizovať i v budúcnosti.

Gabriela Sofia Holeščáková získala zlato

Mladá gymnastka si vybojovala prvé medailové umiestnenie.

Gabriela Sofia Holeščáková (v strede) získala zlato.

Folkloristi zobudili veľkonočné zvyky v Oščadnici

V minulosti sa veľkonočné vajíčka v Oščadnici nezdobili, mládenci boli radi, ak vyšibali varené, dnes to už neplatí.

Najčítanejšie články MyRegiony.sk

Liptovská Mara ukázala základy zatopených domov

Raz do roka sa dá Liptovská Mara zažiť inak.

Ženu v minizoo zrejme napadol tiger

Záchranári pomáhali dnes žene v minizoo. Utrpela rozsiahle poranenia ruky.

Vybrali SME

Už ste čítali?