
Seriál o (NE)obyčajných ženách z nášho regiónu.
Čo charakterizuje vašu tvorbu?
Temná elegancia. Som minimalista, aj keď v mojej tvorbe sa dajú nájsť streetové či avantgardné prvky. Veľa recyklujem, to je pre mňa veľmi dôležité. Získavanie materiálu, spracovanie materiálu a následne aj spracovávanie odpadu – materiály musia byť využité celé.
Som typ človeka, ktorý si nevie rozdeliť deň tak, že v istej hodine si poviem, že pracovať už nejdem. Kreatívny proces je taký, že sa to nedá striktne vyčleniť. Pracujem na svojich veciach, zároveň mi aj veľa lokálnych ľudí núka spolupráce.

Kto sú títo lokálni ľudia? Je Čadca módne mesto? Čo sa týka módy, čo sa tu deje, o čom nevieme?
Robila som kostýmy pre miestne divadlo, pracovala som na kostýmoch do filmu, ktorý točili Andrej Dlabáč a Kristián Grupač. Minulý rok ma oslovili Michal Valašík a Tomáš Michalík, ktorí zakladali sieťotlačiarsku dielňu, videla som v nich potenciál. Jeden sa zaoberá vizuálnym umením, druhý sa venuje skôr hudbe.
Nechceli ísť len do odevu, ale do sieťotlače a tlače. Navrhli mi, či by som im neurobila nejaké tričká s tým, že oni mne by urobili nejakú tlač. Ich tiež zaujíma ekológia, dávajú si pozor, aké farby si vyberajú, zaujímajú ich materiály. Je to veľmi dôležité, lebo zákazníci sa aj vďaka sociálnym médiám a digitálnej prítomnosti vedia dostať k akýmkoľvek informáciám. Spoločný projekt so sieťotlačiarskou dielňou nám ešte stále nevyšiel von, no je hotový. Snažím sa byť v kontakte aj s ľuďmi, ktorí z Kysúc odišli. Komunita ľudí v Čadci, ktorí niečo tvoria, si vždy nájde k sebe cestu. O moje práce však prichádza záujem aj zo zahraničia – z Austrálie, USA či Francúzska.