(zdroj: KP)
Seriál o (NE)obyčajných ženách z regiónu Kysúc.
Aký bol začiatok bistra U Kubistu, kde pracuješ?
Stretli sa traja kamaráti, nie je to začiatok vtipu (úsmev). Sú budhisti, čo je podstatné, lebo majú úplne inú životnú filozofiu. Jeden je stavbár, ďalší pracuje v reklamnej agentúre a tretí bol kuchár, ktorý pracoval desať rokov v Škótsku s top kuchármi. Chceli vybudovať podnik, v ktorom sa bude dať dobre najesť, kde sa budú cítiť dobre. Toto všetko ani nie za účelom biznisu, ale chceli vybudovať miesto, aké ešte v Bratislave vtedy nebolo. Bolo to jedno z prvých bistier v Bratislave vôbec. Jeden bistro postavil, ďalší riešil celú marketingovú stratégiu a tretí sa staral o kuchyňu.
Kto je Mária Chlebcová
Študovala gymnázium v Čadci, neskôr dejiny umenia v Brne aj ruštinu na Komenského univerzite v Bratislave. Nič z toho ju však neuchvátilo tak ako gastronómia. V roku 2018 stážovala v oceňovanej slovinskej reštaurácii Hiša Franko, ktorej šéfuje šéfkuchárka Ana Roš. Štyri roky pracuje v bistre U Kubistu, pochádza z Čierneho.
Títo traja kamaráti ešte stále bistro vlastnia?
Zrovna v tomto období po šiestich rokoch bistro predávajú. Za šesť rokov sa mnoho vecí v ich životoch zmenilo. Zistili, že prítomnosť majiteľov je pre podnik veľmi dôležitá a oni majú na bistro už málo času.
Dobrovoľníčka: Cítim sa ohrozenejšia v Bratislave než v utečeneckom tábore Čítajte Bistro U Kubistu je pojem. Ja ak sa opakovane o nejakom mieste dopočujem, zájdem tam, tak to bolo aj v prípade U Kubistu. Ako si sa ty dostala k bistru? Tiež si sa tam zašla najesť?
Blogerka Marika Majorová, ktorá sa pre rôzne značky zaoberá marketingovou stratégiou, je kamarátkou nášho šéfkuchára. Ona je taký mienkotvorca. Ak o niečom napíše, ľudia sa tam idú pozrieť, idú si to kúpiť. Keď bistro vznikalo, napísala o ňom a keďže jej blog som sledovala, miestom U Kubistu som bola unesená.
Keď som prišla do Bratislavy, pracovala som v inom podniku, no U Kubistu som sa bola najesť a bola som užasnutá. Bola som tam vtedy so známym, ktorý U Kubistu poznal ľudí a pri rozhovore mi manažérka spomenula, že im niekto z tímu odchádza. Rozprávali sme sa o gastre a ponúkla mi miesto. Odpovedala som, že už niekde pracujem, no ešte v ten týždeň som odišla z vtedajšej práce a rovno nastúpila k nim a zmenilo mi to život (úsmev).
Ako?
Zistila som, že gastro je to, čo ma baví. Kvôli práci som odišla vtedy už z druhej školy, čo okolie prijímalo ťažko. No ja som bola presvedčená, že ak ťa niečo baví, mal by si sa tomu venovať. Ak sa to dá študovať, tak to študuj. Gastro sa podľa mňa na Slovensku veľmi študovať nedá. Myslím si, že gastronómia je o praxi. Na hotelovej škole naučia žiakov, ako prestrieť stôl, no s praxou to nemá nič spoločné.
“My stále žijeme spoločenským postavením. Má byť česť, ak má niekto dcéru lekárku a, ale ak niekto robí v gastre, pre niekoho je „iba“ čašník.
„
Po čase som sa dostala do situácie, kedy manažérka podniku oznámila, že je tehotná. Vtedy som bola v štádiu, že buď odídem zo školy, alebo odídem z práce, pretože sa to už časovo nedalo zvládať. Kolegovia nechceli, aby som odišla zo školy, no miesto po predchádzajúcej manažérke mi ponúkli.
Keď si sa hlásila na dejiny umenia, predstavovala si si, čo môže byť tvoje budúce zamestnanie?
Chcela som pracovať v galérii. Postupne som zisťovala, že nie je jednoduché sa na také miesto prepracovať a najmä som zistila, že umenie musí byť tvoj život, presne ako v gastre. Nefunguje to tak, že prídeš, odpracuješ si niekoľko hodín a ideš domov. Pravda je taká, že sa tým nonstop zaoberáš. Najmä som takúto vášeň videla v mojom profesorovi, ktorý mal umenie doslova aj v ušiach. Bol zážitok sa naňho pozerať, no uvedomila som si, že takáto ja asi nikdy nebudem a ak nie, potom nemá zmysel „len tak“ byť v škole, „len tak“ študovať a „len tak“ mať titul.
Dizajnérka šije takmer bezodpadovo: na Slovensku sme súťaživí, v zahraničí sa spolupracuje Čítajte Čo znamená pojem gastronomický manažment? Čo počas dňa robíš?
Sú väčšie podniky, kde je viacero manažérov. Manažér, ktorý sa stará o financie, manažér, ktorý prijíma nových ľudí, no tým, že my sme malý podnik, musím zvládať všetko. Vyberám, kto k nám príde pracovať, tohto človeka treba naučiť všetko, čo má robiť. Najradšej mám, keď príde niekto, kto nemá žiadne predchádzajúce skúsenosti, pretože je ako nepopísaný papier. Stačí, ak vie komunikovať, ak ho komunikácia baví. Ďalej vybavujem rezervácie, riešim so šéfkuchárom, aké budú mať jedlá, či budú mať nápoje a tak ďalej. Najmä sledujem, či sú zákazníci spokojní. Ak má niekto zlý deň, musím zistiť aj to, prečo.
