Nepoužíva Facebook, číta knihy, slúži v armáde, študuje na „výške“, chytá v Poľsku, vdýchol život mŕtvemu klubu, vybudoval mu mládež a od leta na listinu ObFZ prihlási aj mužov. „Ešte priateľka a tri psy, aby toho nebolo málo,“ zasmeje sa DOMINIK POLÁČEK a kým iní fňukajú, že týždeň má málo hodín, on za deň podobným kvákaním nestratí ani minútu.
„Domino, s ôsmimi chlapčiskami, čo nikdy futbal nehrali, mládež nevzkriesiš,“ krútilo hlavou okolie, keď pred rokom a pol veril v krásu vlastnej idey. Napriek tomu Svrčinovcu stlačil reštart, z ôsmich sa stali štrnásti, zo štrnástich dve kategórie a z dvoch kategórií štyri. Beskydu tak odrazu chýba len tá seniorská, a dlho chýbať nebude!

„Keď to podčiarknem a zrátam, máme takmer 80 registrovaných detí,“ pýši sa 23-ročný životabudič, ktorému okrem kvantitatívneho rastu robí radosť najmä ten kvalitatívny.
„Najväčší kus cesty odkráčali dorastenci, pred zlepením a prihlásením do ligy hrali súťažne štyria, teraz bojujú o majstra. Sú dobre nastavení, ťahajú za rovnaký povraz a veľa hernej logiky do nich nalial tréner Petr Sikora, ktorý mužstvo prevzal od leta. Navodil potrebnú atmosféru a dbá na to, aby ich čo najlepšie pripravil na prechod k mužom, ktorý po sezóne čaká až siedmich,“ roztočil debatu do plných jeden z najmladších šéfov futbalu na Slovensku a v čoraz diskutovanejšej téme – čo ten Svrčinovec? – vypustil džina z lampy.
ĎALEJ SA DOZVIETE
- či hrozí, že sa hráči budú musieť na rozhodcov alebo cestovanie skladať z vlastného vrecka
- prečo sa mužov nepodarilo prihlásiť už pred rokom či dvomi
- či nemá, napríklad pri pohľade na Horelicu, trošku strach
- kto by mal tvoriť káder budúceho "áčka" a ako to vyzerá s trénerom
- prečo si myslí, že prehra potenciálneho A-tímu proti dorastu nie je zlou správou
- či sa mu z Poľska bude odchádzať ťažko
- či sa nebojí, že vyhorí
- ako so Svrčinovcom spojil Hamšíka, a prečo si myslí, že ikonu slovenského futbalu hrať v rodnej krajine už neuvidíme
Každá dedina musí mať kostol, krčmu, hasičov a futbal!
Keď ste v lete 2021 klub buntošili z kómy, za dverami rozpadnutej šatne sa povaľovali nefunkčné lopty, pľac zdobili miesto trávy krtince a na tribúnu sa chodievalo iba s pivom. Dnes odomykáte úhľadné kabíny, zamykáte závideniahodný trávnik a hráčov k poctám ženú ultras. Dá sa s progresom zázemia byť nespokojný?
Stále je čo zlepšovať, no faktom zostáva, že infraštruktúra spravila veľký krok vpred, začo musím poďakovať predovšetkým pani starostke a obci. Spustili sme zavlažovací systém, vybudovali oplotenie, mimo tréningov a zápasov teda na ihrisko nikto nechodí, vynovili sme interiér i strechu. Verím, že čoskoro sa čiastočnej inovácii potešíme zase. Ultras nazvime skôr fanklubom - no čo je pravdou, nie je hriechom - bubon, chorály či dymovnice sa na dedine len tak nevidia. Tobôž pri dorastencoch, je to taká rarita. Myslím, že keď k nám dorazia súperi, spočiatku sú prekvapení, aký hukot dokážeme urobiť. „Kotol“ je poskladaný z detí, žiakov a bývalých dorastencov, hlavnú rolu hrá vodca Zachariáš Juriš. Chlapcov na trávniku to motivuje a protihráčom sa až tak dobre nehrá.

Okrem dorastu si palec hore zaslúži azda celá mládež. Čo vravíte na badateľný posun?
Som typ trénera a človeka, ktorý na výsledky pri najmenších až tak nepozerá. Zaujímajú ma skôr iné aspekty, aby si vedeli prihrať, vystreliť a nebáli sa hrať 1 na 1. Prípravka šliapala vlastne odjakživa, vyhrávala takmer všetko, dokonca sa vyrovnala rovesníkom z Třinca. Mladší si vo veľa veciach dali povedať a deň za dňom sú stále lepší, verím, že jar im vyjde ešte viac. Čo sa týka starších, majú za sebou premiérovú polsezónu, chvíľu sa zoznamovali, ale myslím si, že s konečným piatym miestom musia byť spokojní. Tabuľku postavením lámu na pól a dobrou správou je, že posledné dva zápasy dokázali vyhrať. Ako hovorím, výsledky boli a sú fajn, no neriešim ich tak, ako iní možno áno.
Znovu-zrod mužského futbalu nevyšiel pred sezónou, ani pred dvomi. Bude porekadlo „do tretice všetko dobré“ platiť aj na Svrčinovci?